• Zborník

      •  

         

        ZBORNÍK

         

         

         

         

        PEDAGOGICKÁ A KULTÚRNA

        AKADÉMIA MODRA

        1870 - 2010

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

        PRI PRÍLEŽITOSTI

        140. VÝROČIA uČITEĽSK0HO VZDELÁVANIA V MODRE

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

        OKTÓBER 2010

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

        Čas letí jak vtáci nedozerní...“

         

        Takto vyjadril beh času Ladislav Novomeský, mimochodom žiak našej školy, vo svojej autobiografickej básni.

        A veru – naša škola – školička si v tomto roku pripomína už 140 rokov!!!

        Veľa sa za ten čas zmenilo, tak ako sa mnohé zmenilo od posledného 135. výročia, ktoré sme si pripomenuli pred piatimi rokmi.

        Niektorí učitelia u nás už neučia, prišli však noví, mladí, ktorí obohatili náš učiteľský zbor.

        Zmenila sa štruktúra žiakov a aj ich počet. To je však, aspoň dúfam, len prechodný stav, pretože demografická krivka pomaly stúpa.

        V troch študijných odboroch (učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, animátor voľného času, vychovávateľsko – opatrovateľská činnosť) a v diaľkovom pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu v súčasnosti študuje 326 študentov.

        Tak ako to bolo i v minulosti, aj dnes sú medzi nimi nadaní a usilovní študenti, ktorí školu reprezentujú na rôznych kultúrnych a športových podujatiach, píšu dojímavé básne a poviedky, vedia pripraviť zaujímavé projekty, pracujú ako animátori v škole v prírode a v letných táboroch, ale aj v zahraničných destináciách a majú veľmi pekný vzťah k deťom predškolského a mladšieho školského veku.

        Už po druhýkrát sme pri odchode maturantov na akademický týždeň odovzdali Cenu Ferdinanda Píseckého najlepšej a najaktívnejšej študentke ročníka. Cena nesie meno po Ferdinandovi Píseckom riaditeľovi školy v rokoch 1919 – 1927, ktorý zaviedol v našom ústave vyučovanie v slovenskom jazyku. Ferdinand Písecký bol pobočníkom generála Milana Rastislava Štefánika a pracoval vo viacerých verejných funkciách, okrem iného bol krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy.

        V rámci tohto ocenenia dostane študent(ka) diplom, knihu a finančnú hotovosť vo výške 50€, na ktorú nám prispieva vnučka pána Píseckého PhDr. Elena Dugovičová.

        Škola je zapojená do viacerých projektov vyhlásených Ministerstvom školstva SR, ale aj do projektov, ktoré vznikli a realizujú sa pod hlavičkou našej školy.

        Naši pedagógovia sa okrem projektov venujú vlastnej tvorivej práci. Boli zapojení do tvorby Štátneho vzdelávacieho programu, sú spoluautormi učebných a didaktických textov, ale čo je najdôležitejšie - sú autormi učebníc pre stredné školy nášho zamerania, vystavujú svoje vlastné výtvarné práce.

        Je našou snahou školu zveľaďovať, opravovať a udržovať v dobrom stave, hoci ako všetci vieme, nie je to vždy ľahké a nezávisí to len

        od nás - pracovníkov školy. Musíme však konštatovať, že Bratislavský samosprávny kraj nám v tomto veľmi pomohol. Uskutočnila sa rekonštrukcia strechy nad celou budovou a výmena okien na celej budove školy. V havarijnom stave máme síce ešte stále elektrické rozvody, sociálne zariadenia a aj budova telocvične si už žiada svoje, hoci tá je podstatne mladšia. No niektoré opravy už máme prisľúbené. Veľmi by sme chceli, aby sa v škole dobre cítili všetci – žiaci, učitelia, ale i rodičia, ktorí nás navštívia, pretože každoročne sa do školy na „stretávkach“ vracajú naši bývalí študenti nielen z posledných rokov, ale aj tí, ktorí ešte v budove školy zažili internát, kúrenie v kachliach, vlastnú záhradku a všetci s láskou na ňu spomínajú.

        Veríme, že sa ten tvorivý a pekný vzťah učiteľov a žiakov nezmení.

        Želám všetkým pracovníkom a študentom školy do ďalších rokov veľa zdravia a síl!

        Mgr. Jarmila Bachanová

        riaditeľka školy

         

         

        Pedagogická a kultúrna akadémia si v týchto dňoch zapisuje do svojej histórie nové číslo. Je ním číslo 140. Už plných 140 rokov sa z týchto priestorov ozýva krik žiakov.

        Neopakovateľný, dynamický prerod z novorodenca na dospelého. Z nemohúceho bábätka, závislého od mamy, z predškoláka, žiaka a študenta sa vyvinul samostatný dospelý človek.

        Keď dnes rekapitulujeme činnosť, môžeme s uspokojením konštatovať, že to boli roky naplnené svedomitou prácou mnohých kuchárok, upratovačiek, kuriča – údržbára, roky zamerané na plnenie náročných úloh vo výchove a vzdelávaní tých, ktorí sú naším najväčším bohatstvom – našich detí. Rozvíjala sa spolupráca s rodinou a organizáciami v meste. Pripravovali sa kultúrne programy pre rodičov, starých rodičov a širokú verejnosť pri rôznych príležitostiach, pripravovali sa pre žiakov výlety a kultúrne podujatia, prehliadky, súťaže, exkurzie.

        Učiteľ, bez toho aby si to uvedomoval, zapĺňa dôležité miesto v živote svojich žiakov. Tí ho nasledujú, učia sa od neho, napodobňujú ho.

        Kardinálne postavenie učiteľa, napriek veľkému a prevratne dezintegrujúcemu vplyvu masovokomunikačných prostriedkov, sa v komplikovanom procese výchovy nedá nahradiť.

        Sme radi, že aj terajšia generácia pedagógov sa usiluje vykonávať svoje poslanie s veľkým odhodlaním, obetavosťou a láskou, uvedomujúc si, že záujem o žiaka je výrazným, ak nie podstatným motivačným faktorom pre ich prácu.

         

        Ing. Katarína Hýllová

        predsedkyňa Rady školy

         

        MOJA ŠKOLA

         

        ... má opäť okrúhle narodeniny. Ako ten čas letí. Je skôr výnimkou ako pravidlom, že sa tohto úctyhodného veku škola dožila a nezmenila miesto a v podstate ani svoje pôvodné zameranie. Srdečne blahoželám!

        Čím je človek starší, tým viac žije spomienkami. So mnou to nie je inak. Prvý raz som vstúpila do vtedy ešte Pedagogickej školy v Modre tri roky po jej storočnici, v roku 1973 a posledný raz tri roky po jej 135. výročí založenia, v roku 2OO8. To už mala, samozrejme, súčasný názov. Teda takmer celý môj pracovný (prišla som z inej školy) i osobný život je s jubilantkou pevnými putami zviazaný. Spomienok, jedinečných a krásnych, sa mi vybavuje s odstupom času čoraz viac. Často myslím na profesionálne i ľudsky skvelé kolegyne a kolegov, s ktorými som mala česť spolupracovať a mala som i to šťastie, že sa stali mojimi priateľmi. Niektorí už, žiaľ, nie sú medzi nami, viacerí sú dlhší čas v dôchodku, no sú aj v súčasnom pedagogickom zbore. Spomínam na šikovné študentky a študentov, z ktorých mám veľkú radosť a som hrdá, že sú absolventmi práve "mojej" školy. Tešia a dojímajú ma slová vďaky za dobrú prípravu na život či ďalšie štúdium.

        Moja škola má teda 140 rokov. Prežila toho už toľko, že je dostatočne odolná a pevná v základoch, aby dokázala aj v nasledujúcich desaťročiach kvalitne pripraviť ďalšie generácie absolventov, ktorí bez problémov nájdu uplatnenie v živote a nikdy neoľutujú, že sa vzdelávali práve v Pedagogickej a kultúrnej akadémii v Modre a budú na roky v nej prežité spomínať s láskou a úctou.

        Súčasnému vedeniu školy, pedagogickým i ostatným pracovníkom a všetkým študentom úprimne držím palce, prajem hlavne dobré zdravie, optimizmus, tvorivosť a vytrvalosť pri zdolávaní všakovakých problémov, ktoré prináša doba a život. Prajem všetkým veľa radosti z dosiahnutých úspechov.

         

        Mgr. Darina Tibenská

        riaditeľka školy v r. 1983-1991

         

         

         

         

         

        Stoštyridsiadka

         

        Ale ten čas letí. Naša “starenka”, hoc stále mladá, má už 140 rokov. Tá stoštyridsiadka je symbolom dospelosti, skúsenosti, úspechov I neúspechov, rôznych študijných odborov, hlavne však životaschopnosti, ktorú škola vo svojej histórii potvrdzovala a dodnes výrazne potvrdzuje.

        Mal som tú česť a príležitosť, poznať a spoluvytvárať v rokoch 1978 - 2004 tento stánok výchovy a vzdelávania ako učiteľ a neskôr riaditeľ školy.

        Úprimne sa priznám, že obdobie kantorčiny, bolo radostnejšie. Nikdy nezabudnem na stovky talentovaných žiačok v speváckom zbore Harmónia, ktoré šírili dobré meno našej jubilantky po vtedajšom Československu a mnohých štátoch Európy. Taktiež nezabudnem na vzácne kolegyne a kolegov, s ktorými sa mi výborne spolupracovalo a tvorilo.

        Môj vzťah k našej škole mám už od detstva, keď som ešte netušil, že tu raz budem

        pôsobiť. Môj dedo Jozef tu totiž v roku 1898 maturoval a bol jeden z prvých školských inšpektorov Nitrianskej župy.

        Do budúcnosti želám veľa pedagogického optimizmu, usilovných a talentovaných žiakov, tvorivých učiteľov, aby slávne meno našej školy bolo ešte slávnejšie.

        Mgr. Ján Ozábal

        riaditeľ školy v r. 1991-2004

        Z pohľadu dvoch generácií

        Som jednou z absolventiek Pedagogickej školy v Modre, kde som študovala v rokoch 1953 – 1956. Práve v roku 1953 sa definitívne rozhodlo, že táto škola bude vzdelávať učiteľky materských škôl, aby deti v predškolskom veku dostali čo najviac poznatkov, lebo toto je obdobie, keď sa osobnosť dieťaťa formuje a rozvíja najviac. Stále mám v pamäti slová Roberta Fulghama: „Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Múdrosť nemusí byť na vrchole hory zvanej vysoká škola, ale aj na pieskovisku materskej školy.“ Veď nie je múdry ten, čo veľa vie, ale ten kto vie, čo treba vedieť. Do akej miery sa to podarilo mne, súdili iní, ale ja s veľkou úctou a láskou spomínam na moju školu, ktorá mi otvorila oči do sveta. A tak si, doteraz takmer každoročne, zájdem k mojej škole zaspomínať si a nabiť sa energiou. Želám našej škole, aby v nej i naďalej boli vychovávané učiteľky, ktoré budú mať rady svoju prácu. Byť učiteľom znamená byť v prvom rade človekom: Umierneným, Čestným, Iniciatívnym, Tolerantným, Empatickým a Ľudským.

         

        Anna Jurkovičová, st.

        absolventka školy

         

        Pokračujúc v rodinnej tradícii učiteľovania, som pred viac ako tridsiatimi rokmi začala študovať na Strednej pedagogickej škole v Modre. V pamäti mi zostali prvé kroky na pôde školy, vôňa triedy a neisté výrazy v tvárach budúcich spolužiačok. Štyri roky utiekli ako voda, zo mňa sa stala učiteľka a s veľkým optimizmom som nastúpila do vytúženej práce. Až vtedy som si uvedomila, čo všetko mi škola, najmä skvelí profesori, dali nielen v rámci profesie, ale aj do bežného života. Hodnota vedomostí, formovaných postojov a schopností, ktoré som získala, časom neklesá a ja z nich čerpám doteraz. Kontakty so školou udržujem stále a to nielen pri pravidelných stretávkach triedy každých päť rokov, ale aj v rámci mojej práce pri tvorbe vzdelávacích programov, metodických

        materiálov, či učebníc určených pedagogickým školám a akadémiám. Je mi cťou, že v tomto procese môžem spolupracovať s mojimi bývalými profesormi i s novými členmi pedagogického zboru. Želám im, do ďalších rokov, veľa optimizmu, tvorivých nápadov a dobrých študentov.

        PhDr. Anna Jurkovičová, PhD., ml.

        absolventka školy

         

         

        Spomienky po rokoch...

         

        Škola dnes oslavuje okrúhle jubileum a spomína si na tisícky študentov , ktorí prešli jej bránami. Jednou tou (možno dnes povedať šťastnou) študentkou som bola pred tridsiatimi rokmi aj ja. Prečo šťastnou? Lebo tá „šťastena“ akosi sedela na mojich pleciach nielen pri prijímacích pohovoroch, ale aj pri celom štvorročnom štúdiu a možno si posedáva dodnes...

        V 80-tych rokoch bola táto vtedy stredná pedagogická škola veľmi vzácna. Niet sa čomu čudovať, veď poskytovala svojimi osnovami všestranné vzdelanie a pripravovala nás na najkrajšie povolanie - povolanie so živým krehkým no najmä tvárnym materiálom – prácou s deťmi.

        Aj keď požiadavka na disciplínu bola nekompromisná aj po tridsiatich rokoch mám krásne spomienky, ktoré ma viažu so študentskými rokmi na tejto škole. K tým najvzácnejším patria prvé tóny vylúdené na husliach (boli povinným hudobným nástrojom, cestovali sme autobusom ráno ako veľké hudobné teleso- samé husľové puzdra ), prvé zjazdy na lyžiach, plavecké preteky, prvý let lietadlom na zájazd za odmenu a množstvo humorných situácii, ktoré aj dnes vyvolávajú úsmev a pobavenie pri pomaturitných stretnutiach so spolužiačkami.

        Mnohí členovia profesorského zboru, ktorí pôsobili v škole sa dnes stali mojimi kolegami a tak sa stretávame nielen pracovne, ale aj pri iných kultúrnych podujatiach . A verte, že aj tieto stretnutia sú vždy vzájomným obohatením.

        A tak ako v rozprávke O troch grošoch – jeden groš vraciam škole za to, čo ma naučila, z druhého existujem a tretí prepožičiavam študentkám - praktikantkám.

        A moje vyznanie? Láska k deťom ma sprevádza už tridsať rokov, bez nej si túto prácu neviem predstaviť. Aj keď rôčky pribúdajú pri deťoch sa zostarnúť nedá, lebo iskierka mladosti vo Vás stále tlie ...

        Bc. Morongová Beáta

        absolventka školy

        PaKA – jedinečná a nezabudnuteľná

         

        Neskutočne a neúprosne letí čas... Už uplynulo osem rokov, čo som absolvovala nezabudnuteľné štúdium v Modre. Pedagogická a kultúrna akadémia - škola, v ktorej som sa maximálne našla - to som vedela počas štúdia a s odstupom času potvrdzujem, že ani jedinú v nej strávenú minútu neľutujem. Nazdávam sa, že každá, trochu humanitne orientovaná osôbka, ocení ponuku odborov tejto skvelej organizácie a zúročí ju nielen v pracovnom, ale i osobnom živote - širokospektrálne a na prax zamerané vedomosti, prierez jednotlivými oblasťami kultúry s som

        možnosťou špecializácie podľa vlastného záujmu, frekventovaná praktická demonštrácia osvojeného, priestor pre kreativitu a inovatívne nápady.

        Počas sporadických pomaturitných „prepadoviek“ som mohla posúdiť, že PaKA úspešne drží krok s dobou. Obzvlášť ma však potešilo, že bývalí študenti majú stále dvere dokorán. Nehovoriac o ústretovosti k spolupráci krásne neformálnym spôsobom... Je niečo veľmi dôležité, čo robí PaKA takou jedinečnou – príjemnú a rodinnú atmosféru, ktorá tu vládne, je možné dosiahnuť len s vnímavými, flexibilnými a pozitívne mysliacimi ľuďmi – pedagógmi...

        Ku krásnemu výročiu PaKA úprimne želám veľa kreatívnych študentov hladných nielen po zvyšovaní IQ, ale najmä EQ, ktorí v nej zažitú atmosféru podajú ďalej... :)

         

        Mgr. Zuzana Šipošová

        absolventka školy (1998 - 2002)

         

         

         

        Cena Ferdinanda Píseckého

         

        Cenu Ferdinanda Píseckého začala udeľovať od školského roku 2008/2009 PaKA Modra na podnet učiteľa dejepisu Adama Hercega.

        Cena nesie meno niekdajšieho riaditeľa modranského učiteľského ústavu, pobočníka M. R. Štefánika, ktorého sprevádzal v USA či Japonsku, ale aj spisovateľa a na sklonku života školského inšpektora MŠaNO- Ferdinanda Píseckého.

        Cena Ferdinanda Píseckého sa udeľuje koncom školského

        roku študentovi maturitného ročníka – má morálne oceňovať prístup k vzdelávaciemu procesu a mimoškolským aktivitám, humanitu, charakter a šírenie dobrého mena školy. Ocenenie pozostáva z diplomu, vecnej ceny, zápisu mena študenta do školskej kroniky a finančnej hotovosti 30, pričom ďalších 20zakaždým držiteľkám ceny darovala PhDr. Elena Dugovičová, vnučka Ferdinanda Píseckého, za čo jej patrí veľká vďaka.

        Cenu Ferdinanda Píseckého z rúk riaditeľky PaKA Modra Mgr. Jarmily Bachanovej doteraz prevzali tieto študentky:

         

        šk. rok 2008/2009

        Lenka Žitná

        šk. rok 2009/2010

        Zuzana Tóthová

        red-

         

        Očami najmladších

         

         

        Keď sa spomenie Pedagogická a kultúrna akadémia v Modre, okamžite sa mi v mysli objaví množstvo spomienok, mien a tvárí. Tu strávené štvorročné obdobie je pre mňa nezabudnuteľným a dokonca jedným z najkrajších v mojom živote. Nesedela som totiž štyri roky v lavici, pretože takmer stále sa nacvičovali kultúrne programy, organizovali sa vystúpenia, koncerty či súťaže, účastnili sme sa rôznych kurzov. Mala som tú možnosť poznať spolužiakov aj profesorov z trochu inej strany ako na klasickom vyučovaní. Nikdy som ani na moment neoľutovala, že som sa prihlásila na túto školu. Z môjho pohľadu je táto kamenná budova perfektná a to hlavne vďaka ľuďom v nej.“

         

        Zuzana Tóthová

        držiteľka Ceny F. Píseckého v šk. roku 2009/2010

         

         

         

        Stredná škola je pre mnohých novým začiatkom a takpovediac aj odrazovým mostíkom do dospelosti. Nie je to tak dávno, čo sme prvýkrát prekročili prah školy, ktorá dýchala históriou a hlavne zvláštnym čarom, ktoré sa vznášalo v ovzduší. Z prvého ročníka určite utkvie v pamäti imatrikulovanie, ktorým nás tretiaci prijali medzi seba a samozrejme plavecký výcvik, na ktorom sme utužili naše kolektívne vzťahy a z ktorého máme veľa spomienok. Druhý ročník štúdia je dôležitým medzníkom v školskom živote každého študenta. Už viac nie sme prváčikmi, bezradne kráčajúcimi po obrovských chodbách. Sme zrelými študentmi pohrúženými do študentského života, so všetkými jeho starosťami aj radosťami. S prípravou imatrikulácií či turistickým kurzom práve zápasíme v treťom ročníku, sú príležitosťou na spoločnú zábavu a uvoľnenie sa od našich každodenných študentských povinností. Každoročne sa môžeme tešiť aj na Vianočnú akadémiu či spevácku súťaž PAKASTAR. Keď náš život preklenie do záverečného ročníka a strašiak zvaný maturita nás dostihne, uvedomíme si, že náš život študenta sa blíži ku koncu. Zachováme si však z neho množstvo krásnych chvíľ a nezabudnuteľných spomienok, ktoré nám PaKA Modra dala.

        Na záver by sme chceli popriať našej škole veľa úspechov a usilovných študentov, ktorí ju budú s radosťou navštevovať a hlásať po širokom okolí jej dobré jej meno.

         

        Natália Nemcová (3.K), predsedkyňa Študentskej rady PaKA Modra

        Zuzana Hallová (3.K), členka Študentskej rady PaKA Modra

         

         

         

        Aj učiteľ je len človek

         

        Verejne a bez mučenia priznávam, že som občas nezodpovedne narušila krehký a nepoškvrnený emocionálny vývoj našich nevinných študentov. Kričala som na hodine...A fest...A hlavne na tých, ktorí v tom, chudáci, boli celkom nevinne. Do mňa vtedy akoby strelilo a moje hlasivky /a čo si budeme hovoriť – aj pajšle/ dostali zabrať. Ono sa to nezdá, ale občas sa aj pedagógovia musia trošku vyventilovať...

        Niekedy aj my, učitelia, chceme niečo od študentov: aby zdravili, aby sa prezúvali, aby sa učili, aby uvoľňovali miesto v autobuse starším, aby si občas vypracovali nejakú úlohu, aby reagovali priamoúmerne svojmu veku, aby...

        Niekedy študenti chcú niečo od učiteľov: aby neskúšali (staré vtipné a účinné „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa, každá päťka odpúšťa sa...“), tú písomku by tiež nemuseli písať práve dnes a že:“...poďte s nami na výlet...“ (Nooo, to ja poznám: Pojď s náma, budeš máma...).

        Niektorí študenti sú vtipní: „Počuj, nevieš, ako sa povie po anglicky pirula?“

         

        „ Napíš drops ako kvapky...“

        Ale aj niektorí učitelia sú (občas) vtipní: „Kto mi povie, čo sú to mechúrniky?“

        „ Mechúrniky sú tie, čo majú mechúrik.“

        „ Ty lolo, aj ty máš mechúrik a nie si mechúrnik...“

        Niekedy po študentoch chceme asi priveľa:

        „ Tieto vety máte za domácu úlohu.“

        „ A čo máme s nimi robiť?“

        „ No vieš čo, moja? Môžeš si tie brušká na tých písmenkách vyfarbovať...“

        A niekedy chcú študenti toho priveľa od nás:

        „A nemohli by sme ten sloh písať vo dvojiciach?“

        „A čo ste siamčatá hlavičkami zrastené?“

        Stane sa, že profesor netuší, čo sa deje: „Prečo nikto nesedí v prvej lavici? Čo pľujem?“

        A stane sa, že študent netuší, čo sa deje: „ Mrakodrapy – povedz to po anglicky.“

        „ Asi MREJKODRAPS...“

        Niektorí profesori sa snažia žiakom pomôcť:

        „Skrátila som vám to, aby toho bolo čo najviac...“

        A niektorí žiaci o to nestoja:

        „ Môžete diktovať aj rýchlejšie, my aj tak nepíšeme...“

        Ale verte (aj keď to tak niekedy možno nevyzerá), že počas celého vášho štúdia sa my všetci snažíme, aby z vás vyrástli múdri a šikovní ľudia, na ktorých naša škola môže byť právom hrdá. Aj za cenu toho, že sa občas vyventilujeme...Veď aj učiteľ je len človek...

         

        Mgr. Soňa Trojanovská

         

         

         

        Stredoškolská odborná činnosť - úspech našich

         

        Jedným z mnohých podujatí, ktoré si našlo v našej škole tradíciu, je aj stredoškolská odborná činnosť. Potešiteľný je fakt, že v čase, kedy väčšina mladých ľudí trávi svoj voľný čas konzumným spôsobom, sa na našej škole nájde ešte dosť nadšencov, ktorí ho využívajú zmysluplnejšie. Vďaka tomu sa môže každoročne uskutočniť školské kolo SOČ, v ktorom sú prezentované tie najlepšie a tematicky najzaujímavejšie práce z triednych kôl žiakov 3.ročníkov. Postupujúcimi zo školského kola SOČ v šk. roku 2009/2010 sa stali: Jarmila Ondrejková s prácou Rozvíjanie priestorovej predstavivosti u detí predškolského veku a Adam Liška, ktorý súťažil s prácou Kráľ to žiada (ako napísať fantasy román). Na krajskom kole Ondrejková získala vo svojom súťažnom odbore 2. miesto a Liška, so svojim autorským, "kuchárskym receptom" ako "navariť" fantasy román, nemal vo svojom súťažnom odbore adekvátnych súperov a bezkonkurenčne vyhral. Aj keď sa im tento skvelý úspech nepodarilo zopakovať v celoslovenskom kole, ktoré sa konalo v Košiciach (v duchu hesla: Kde sa bije košický a bratislavský kraj, vyhráva kraj banskobystrický !), aj tak sme na nich právom pyšní.

        A rovnako pyšní by sme chceli byť aj na tohtoročných tretiakov, ktorí dúfam neporušia úspešnú tradíciu našich SOČKÁROV. Takže - veľa tvorivého elánu a invencií, TRETIACI!

         

        Mgr. Jana Jurovčáková, metodik SOČ

         

         

        Hodnota ľudského života sa neurčuje tým, či je človek mladý, starý, zdravý, chorý alebo zdravotne postihnutý

         

        Aj v modernej a civilizovanej spoločnosti dneška existujú skupiny ľudí extrémne ohrozené chudobou a z nej vyplývajúcou sociálnou znevýhodnenosťou. Popri bezdomovcoch, utečencoch, etnických minoritách, sú zväčša rizikovou skupinou zdravotne postihnutí a starší občania. Často nepriaznivá situácia týchto občanov súvisí s úplne alebo čiastočne obmedzeným prístupom na trh práce a so zvýšenými potrebami na kompenzačnú techniku, primeranú mobilitu, so sťaženými podmienkami na cestovanie, farmaceutické, zdravotnícke potreby a osobnú asistenciu.

        Napriek snahám spoločnosti o čoraz väčšiu integráciu vo vzdelávaní, zamestnaní i v celkovom živote a postupné vytváranie bezbariérových prístupov, je skupina hendikepovaných občanov stále ohrozená aj sociálnym znevýhodnením. Človek v nepriaznivej sociálnej situácii má právo byť rovnocenným a plnohodnotným občanom spoločnosti, ktorej je členom. Kvalitné životné podmienky pre všetkých je možné dosiahnuť len primeranou kombináciou zdravotných, školských, sociálnych a ekonomických nástrojov, ktoré zohľadňujú ľudské práva. Naša škola reagovala na potreby spoločnosti v sociálnej oblasti a otvorila v šk. r. 2006/2007 odbor vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť. Do obsahu postupne premietla aj požiadavku nového Zákona č. 448/2008 z. z .o sociálnych službách , ktorým sa zvyšuje náročnosť pracovných činností opatrovateliek v zariadeniach sociálnych služieb a opatrovateliek v teréne.

        V roku 140. výročia našej školy opustilo jej brány prvých 16 úspešných absolventov tohto odboru. Stali sa pre spoločnosť kvalifikovanými, odbornými , samostatnými a tvorivými pracovníkmi schopnými plánovať, pripravovať, organizovať a realizovať vychovávateľsko-opatrovateľskú starostlivosť o klientov všetkých vekových kategórií v nasledovných zariadeniach: domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenia opatrovateľskej služby, detské domovy, materské školy s integrovanými deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenia pre mentálne, telesne alebo inak zdravotne postihnutých, stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, krízové strediská, resocializačné strediská, rehabilitačné strediská, útulky.

        S radosťou môžeme konštatovať, že vďaka dobrej teoretickej a praktickej príprave a úprimnému, láskavému, empatickému prístupu študentov bývalej i súčasnej 4.V triedy ku klientom v zariadeniach pre seniorov v Modre a DSS Hestia, zariadenie pre mentálne postihnutú mládež a dospelých, sme v uplynulom roku šírili dobré meno našej školy. Dokázali sme, že naši žiaci majú srdce na pravom mieste a za spolupráce s pracovníkmi spomínaných zariadení zvládli náročnú prax na „ výbornú“. Vstúpili do sveta klientov ako noví kamaráti, starším ľuďom často nahradili stratené alebo vzdialené deti. Súčasným študentom 4.V.triedy prajeme veľa úspechov v praktickej výučbe aj v tomto školskom roku a tešíme sa v budúcnosti aj na našich žiakov 1.a 2. V triedy.

         

        PhDr.Viera Kotásková,

        Mgr. Eva Repčíková,

        vyučujúce odbornej praxe

         

        Školská integrácia

         

        Za integrovaného žiaka sa považuje žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do strednej školy na základe vyšetrenia a písomného vyjadrenia psychológa a špeciálneho pedagóga. Medzi najčastejšie poruchy, s ktorými sa učitelia u žiakov stretávajú, patrí dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dysklakúlia. Aj v našej škole máme takýchto žiakov a prístup k nim sa realizuje podľa odporúčania psychológa a špeciálneho pedagóga. Na základe týchto odporúčaní si vyučujúci pripravujú tematické plány a realizujú individuálny prístup podľa stupňa postihnutia. Keďže chceme, aby bolo vzdelávanie integrovaných žiakov úspešné, považujem za potrebné zdôrazniť, ţe nie je dôležitý len prístup vyučujúceho, ale dôležitá je aj práca samotného žiaka, ako aj dôsledný prístup rodičov a ich spolupráca so školou. Ak tieto tri zložky budú dobre fungovať, budú úspešní integrovaní žiaci, budú spokojní učitelia a samozrejme aj rodičia žiakov. „Naším cieľom nie je naučiť každého všetko, ale každého podľa jeho schopností.“

         

        PhDr. Marta Brodzianska,

        výchovný poradca

         

        Búchanie na brány umenia

        literárny výber z posledných rokov

         

         

        Portrét tmy

         

        Nočné lampy svietia pridlho

        Myšlienky v ich mŕtvom svetle

        karamelizujú

        a stekajú dolu očami.

        Už ich neskryjú.

        Otáčam sa na druhý bok,

        tam sa dá zabudnúť.

        Krajiny tichých prosieb,

        bozky s pečaťou mesiaca

        na hrdle noci,

        bezútešne delia čas,

        v ktorom nie si.

        Nekonečné čakanie

        ranných tieňov.

        V perí tvojich vôní

        strácajú svoju moc.

        Len sa nezobudiť…

         

        Ivana Polčíková, 4.B (2006/07)

         

        O modranskom kopci

         

        Kopec, čo predeľuje môj očný horizont,

        oddeľujúc božské Nebo od ľudskej Zeme,

        býva tam už tisíc rokov. A či viac? A či menej?

        Istý si je svojou existenciou,

        istý si je svetlom a tmou.

        Hrá na istotu – niet o čom.

        Býva tam aj napriek plačom,

        ktorým načúva deň čo deň, noc čo noc,

        býva tam – mať či nemať moc.

        Stojí? Sedí? Leţí? Čo na tom záleží.

        Nemenný osud, nemenná vôľa.

        Je to tak – nemôže riecť slova.

        Ktosi to tak určil – Štúr a či Adela?

        Boli to obaja. Oboch láska zabila.

        Adelina jar, Ľudovítov január.

         

        Láska bola. Avšak kopec ešte stále stojí tam.

         

        Dominika Škorníková, 4. A (2010/11)

         

         

        Život je balada

         

        Herec iba hrá získanú rolu.

        V živote nemá na výber – musí nájsť vôľu.

        Bezcharakter hrá charakter,

        unavený sviežeho predstavuje,

        arogantný plachého zunuje,

        nik ani netuší, kde nájsť ten predel.

        Kde je On - skutočný, kde On - herec začína?

        Všetko je naopak, dobre si však počína.

         

        Divadlo je svet, svet je balada.

        Otvorím knihu vlastného života,

        chvíľu som grófka, chvíľu zas sirota.

         

        Predávam zápalky uprostred zimy.

        Pristúpi On, odkryje si tvár,

        urobí zázrak – zmení zimu v jar.

         

        Dominika Škorníková, 4. A (2010/11)

         

         

         

        Kopanice

         

        pár domov

        a z nich vonia pokora

        tak na tri potiahnutia z fajky

        a v nich je celý blízky svet

        keď im prvá rosa odbíja smrť ovce

        na vlnu

        na mäso

        na úžitok

        a potom padajú slzy

        možno aj na hrachovú polievku…

         

        hrudi bije

        srdce

        ukrižované na asfaltovej ceste

        slnkom

        prázdno mu je za

        jahodami

        pod zásterou

        motýľov

        o ktorých si hovorieval

        že sú iné

        uleteli spolu s vypratým

        Slnkom

         

        Monika Barteková, 4. K (2006/07)

         

        Poďakovanie lásky

         

        Stokrát rozbitá

        farebná váza

        tlčúca v hrudi.

        Fragment čínskeho porcelánu

        s božou licenciou,

        vyrobený ľudským telom.

         

        Teraz ti ho ponúkam...

        ...stoprvýkrát rozbitá farebná váza...

         

        Ivana Polčíková, 4.B (2006/07)

        Opojenie

         

        Ticho. ,,Héééj, ste tam?´´ Koho vlastne volám?! Je obyčajná noc a úbohý spánok nemá nado mnou už moc. Spím, či bdiem? Neviem... Chcem spať a nemyslieť na teba. Chcem byť sebec veľký ! Už žiadna láska! Ale aj tak stále myslím len na teba. Si ako víno, wafle, kúsok chleba. Si ako môj tokaj sladký... Opíjam sa tebou... V sladkosti sladkej utopený tvárou tvojou, snívam už len o tebe myšlienkou starou.

        Som však abstinent! Z obavy, že sa opijem úplne, bojím sa uchlipnúť si z teba, čo i len glg malý. Veď, čo keď sa opijem tebou už nadobro a nenájdem viac cestu k sebe samému.

         

        Adam Líška, 4. K (2010/11)

         

         

        Topole

         

        Topole

        Pouličné metly

        Zametajúce nebo, keď sa nik nedíva

        Ale väčšinou ich vždy niekto pristihne

        (zväčša) na jeseň

        a vtedy sa červenajú do odpadnutia

         

        ***

        A odpusť nám, Bože, naše viny

        lebo my ich nedokážme odpúšťať iným.

         

        ***

        Leto má takú sladkú minulosť,

        ktorú objavíme až v jesennom čaji.

         

        Monika Barteková, 4. K (2006/07)

         

         

         

         

         

        POHĽAD Z DRUHEJ STRANY

        (prax študentov študijného odboru VOČ v Domove sociálnych služieb HESTIA Pezinok)

         

        Rozhodovanie o tom, či umožniť prax študentom študijného odboru vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť v našom zariadení, po oslovení pedagógmi a vedením Pedagogickej a kultúrnej akadémie Modra, bolo veľmi ľahké a rýchle. Od svojho vzniku DSS HESTIA (r. 1992) umožňuje získavať študentom pracovné skúsenosti s ľuďmi s mentálnym postihnutím. V predchádzajúcom období sa v našom zariadení zúčastňovali praxe len poslucháči vysokých škôl, kým stredoškoláci k nám zavítali len sporadicky, na jednu aţ dvojhodinové exkurzie. Rozhodujúcimi kritériami pre vytvorenie súvislej praxe stredoškolákov boli:

        - vek praktikantov,

        - dlhodobá pravidelnosť (1 deň počas týždňa),

        - malé priestorové možnosti nášho zariadenia.

        Ako to dopadlo ?

        Vek praktikantov zo spätného pohľadu je skôr výhodou. Po 2-3 týždňoch si študenti zvykli na „inakosť“ našich klientov. Práve bezprostrednosť, taká prirodzená veku stredoškolákov, im umožňuje ľahko nadviazať kontakt a komunikovať s nimi. Pred očami našich pracovníkov sa praktikanti za školský rok menia na spoľahlivých a zodpovedných mladých ľudí. Veľmi rýchlo dokážu pochopiť čo vyžaduje práca s ľuďmi so zdravotným postihnutím – zodpovednosť, trpezlivosť, sebaovládanie, lásku. Akoby rýchlejšie dospievali.

        Dlhodobá pravidelnosť prináša to, že študentom trochu dlhšie trvá, kým si osvoja náš systém práce (do ďalšieho týždňa aj niečo z neho zabudnú). Ale potom sú prínosom. Ich pomoc oceňujeme najmä počas neprítomnosti našich zamestnancov (dovolenka, choroba), kedy sa môžeme spoľahnúť na ich samostatnosť v práci. Oveľa viac si vážime ich prítomnosť pri samotnej práci s klientmi. Vo väčšej miere môžeme realizovať aktivity, kde je potrebných viac rúk predovšetkým mimo zariadenia (plaváreň, sánkovanie, výlety do okolia, každodenné prechádzky do mesta). Sú zdrojom prirodzených podnetov pre našich klientov, tí sa tešia na ich praxový deň. Mnohí zo študentov prídu pozrieť klientov i vo svojom voľnom čase, aj počas prázdnin. Krásne sú zvítania a vzájomné reakcie klientov a študentov pri náhodných stretnutiach v meste.

        Malé priestorové možnosti. Hovorí sa, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Tak je to aj v našom prípade. Študenti nemajú u nás svoju stoličku, majú horšie podmienky na krátku prestávku (občas nevyjde čas ani na ňu). Nemajú sa kde „zašiť“, keď sa im aj nechce. Spolu s praxovými pedagógmi ich máme stále na očiach. Možno si občas aj pofrflú, ale stretávam sa s tým aj pri našich zamestnancoch. Takýto postoj patrí k prirodzeným ľudským reakciám na prácu a pracovné podmienky.

        Veríme, že prax študentov v našom zariadení je pre študentov prínosom a pomáha im utvoriť si reálnejší pohľad na povolanie, ktoré si zvolili. Možno až tu si uvedomia jeho náročnosť, ale aj krásne poslanie.

         

        Ľubica Vyberalová,

        riaditeľka DSS HESTIA Pezinok

         

        Najlepšia lavička

         

        Konečne ráno. Ten niekedy vytúžený spánok ma už nebaví. Vstávam z tej prekliatej postele plnej podnetov na zlé a nepríjemné sny. Utiahnutá do svojho vnútorného, krásne prázdneho sveta, kráčam svetom plným zaslepených, a pritom výborne vidiacich ľudí.

        Väčšina z nich - väčšina z nás ani nerozmýšľa o svojom bezvýznamne významnom živote. O svojom vlastnom živote. Chodia príliš rýchlo na to, aby si užívali každý svoj krok. Chôdza je im nutnosťou. Hlavne, aby sa presunuli odtiaľ tam. Nikdy neuvažovali, že ďalší krok im nemusí byť súdený...

        A tak prechádzam okolo tých všetkých náhliacich sa, nervóznych, mračiacich sa ľudí. Príliš pomaly na to, aby som medzi nich zapadla. Prechádzam s dymiacou cigaretou v ruke a neučesanými vlasmi.

        Prihovoril sa mi postarší pán. Na prvý pohľad mi bolo jasné, že si na svojom výzore veľmi potrpel. Položil mi čudnú otázku, vraj: „Ktorá lavička je v parku najlepšia?“ Nemusela som ani rozmýšľať, odpoveď bola jednoduchá.

        Je to lavička, tam trochu ďalej, tam, kde ľudia nepretekajú s časom a okrem vás na nej nikto nie je. Lavičku nevytvoril žiaden šikovný chlapík, ale sama Matka Zem. Je zelená, pokrytá machom a vašimi priateľmi sú tu len zvieratá.

        Možno, keď si tam sadnete, hodí vám veverička na hlavu šišku. Možno priletí motýľ, sadne si na kvet a prihovorí sa vám. Alebo pricupkajú malé mravce, urobia okolo vás poriadok a ešte vám aj poďakujú, že sa dobre najedli.

        Pán Zvedavý však s mojou odpoveďou spokojný nebol. Len hlúpo pokrútil hlavou, pristúpil k najbližšej lavičke, celú si ju obložil vreckovkami, a keď som okolo neho prechádzala, osočil sa na mňa, že som isto chcela, aby si zašpinil svoj nový oblek.

        Tak som išla na to najlepšie miesto v parku ja. Sadla som si na zelenú lavičku, veverička sa ma snažila trafiť šiškami, ktoré do mňa hádzala z blízkeho stromu. Priletel aj motýľ. Len mravčekovia mali asi dôležitejšiu robotu.

         

        Pavlína Jurisová, 4.A (2010/11)

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

        O babičke a deduškovi

         

        Je šesť hodín ráno a vonku začína svitať. Dedo už dávno nasypal zrnko sliepkam, nakŕmil všetky mačky aj psíky, polial záhradku a potom sa už len pomaličky motal po dvore. Keď už ho vážne nebavilo hľadať si prácu, ktorá by mala aspoň aký-taký zmysel, zišiel pár schodíkov do komory. Pre neho to boli skôr ,,schody do nebies“, a preto si ako odmenu vytiahol z debničky jedno pivko. S akým potešením ho vždy otváral! A ako jedinečne vždy ochutnal prvý hlt tohto zlatistého nápoja. Čoby len prvý! Aj každý ďalší až po ten najposlednejší.

        O pár chvíľ neskôr, ale predsa, vstala aj deduškova milovaná, ešte vždy krásna a mlado vyzerajúca babka. Po tom, ako si pretrela unavené oči, vyklonila sa z okna v kuchyni, z ktorého mala výborný výhľad na celý dvor aj záhradku. A práve vtedy, zazrela svojho deduška, ktorý sa so svojím pivečkom posunul do tieňa ku garáži. Sedel na treťom schode (treťom z troch) a celý natešený, že sa jeho polovička už zobudila, v rukách zviera svoje milované pivko a odušu kýval babke.

        ,,Bré ránko, babi! No čo, ako si sa mi vyspinkala?“ ,,Ale dedulo. Už zase to tvoje pivečko?“

        ,,No ty mi máš čo rozprávať,“ podpichol ju dedo s úškrnom, poukazujúc na babkine (hneď dva) ranné zlozvyky.

        Bola to klasika. Po tom, ako sa obaja takto ráno privítali a zahájili ďalší deň plný podrývačných vtipov z lásky, vybehol dedo za svojou milovanou do kuchyne. Naďalej popíjal svoje pivko a babka kávičku s dobrou cigaretkou. Dedo je nefajčiar. A nepije ani kávu. A babka, rovnako ako dedko, miluje dobré orosené pivečko. Babka sa nikdy nesnažila deda jeho ranný rituál odučiť. A dedo... ten počas ich spoločne prežitých rokov už pochopil babkinu slabosť pre priateľku cigaretku.

        Láska. To láska ich naučila prispôsobiť sa jeden druhému. To láska im umožnila prežiť spolu štyridsať najkrajších rokov života.

         

        Pavlína Jurisová, 4.A (2010/11)

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

        Riaditelia školy od roku 1870

         

        1870 -1872 Ján Benisch

        1872 -1876 Karol Verédy

        1876 - 1906 Karol Lenhardt

        1907 - 1918 Ľudevít Szarka

        1919 - 1927 Ferdinand Písecký

        1927 - 1938 Otto Haluzický

        1939 - 1945 Gašpar Straka

        1945 - 1949 dočasní riaditelia

        Juraj Pavlík

        František Majtán

         

        1949 - 1959 Fraňo Repák

        1959 - 1968 Viliam Capek

        1968 - 1983 Anna Luciaková

        1983 - 1991 Darina Tibenská

        1991 - 2004 Ján Ozábal

        od 2004 Jarmila Bachanová

         

         

        Profesorský zbor v jubilejnom šk. roku 2010/ 2011

         

        riaditeľka: Mgr. Jarmila Bachanová

        zástupca riaditeľky: Mgr. Cyril Jurčík

         

        Mgr. Katarína Badinková

        Mgr. Mária Benková

        PhDr. Marta Brodzianska

        PhDr. Danica Eckertová

        Mgr. Mária Fialová

        PaedDr. Adam Herceg

        Mgr. Eva Holecová

        PaedDr. Tatiana Horká (MV)

        Mgr. František Jurkáček

        Mgr. Jana Jurovčáková

        PhDr. Viera Kotásková

        Mgr. Oľga Kuznecovová

        Ing. Mária Moravčíková

        Mgr. Monika Nemcová (MD)

        Mgr. Sylvia Oškerová

        Mgr. Andrea Paluchová

        Mgr. Silvia Paulusová

        Mgr. Eva Repčíková

        Mgr. Iveta Sečanská

        Mgr. Alţbeta Strakošová

        Mgr. Pavol Šima-Juriček

        Mgr. Darina Šimková

        Mgr. Pavla Štrbková

        Mgr. Katarína Tatranská (MD)

        Mgr. Juraj Tibenský

        Mgr. Soňa Trojanovská

        Mgr. Zuzana Venitová

         

        Nepedagogickí zamestnanci školy

         

        Marta Baginová, upratovačka

        Dagmar Kadlečíková, hospodárka

        Božena Klúčiková, vrátnička

        Oľga Polnischová, upratovačka

        Anna Striežencová, tajomníčka

        Anton Tonhauser, školník-údržbár

        Jana Urbanovičová, upratovačka

         

         

        Študijné odbory PaKA Modra v školskom roku 2010/2011

         

         učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

         

         výchovávateľsko-opatrovateľská činnosť

         

         animátor voľného času

         

         nadstavbové pomaturitné štúdium v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

         

         

        Študenti v jubilejnom šk. roku 2010/ 2011

         

        1.A

        Pavlína Balagová

        Barbora Bernátová

        Nina Boldišová

        Veronika Bordáčová

        Veronika Hlavová

        Daša Hupková

        Mária Hušťáková

        Helena Jankovičová

        Dominika Jurišová

        Terézia Kabzániová

        Miroslava Koreňová

        Nikoleta Kozmérová

        Petra Kuniková

        Kristína Mikulová

        Lucia Moravčíková

        Dominka Packová

        Veronika Palacková

        Michaela Pecková

        Denisa Petušíková

        Ivana Prachárová

        Tatiana Rychelová

        Vivien Seboková

        Denisa Smolinská

        Veronika Ščasná

        Lucia Šírová

        Michaela Takáčová

        Veronika Tomíková

        Dominika Tuláková

        Klaudia Zemániková

         

         

        1.K

        Miriam Bečárová

        Linda Benková

        Nina Glozneková

        Peter Karlík

        Dominika Konečná

        Gabriela Lalinská

        Matej Macháček

        Kristína Matúšková

        Andrea Miškovičová

        Dominika Moravčíková

        Dušana Orbanová

        Denis Pátek

        Nikola Poláková

        Veronika Repášová

        Mária Šalkovičová

        Simona Šintalová

        Eliška Tavalyová

        Magdaléna Valachová

        Denisa Zedníčková

        Erika Zelníková

         

        1. LV

        Martina Bočková

        Zuzana Branišová

        Martin Císar

        Andrea Crmanová

        Ján Danišovič

        Simona Géciová

        Veronika Hollá

        Dominika Hurtošová

        Ivana Juranová

        Mária Kapustová

        Kamila Kernáčová

        Dominika Kučerová

        Jozef Luky

        Adriana Machanová

        Monika Mihalovičová

        Kristína Palatická

        Denisa Skalková

        Michaela Slimáková

        Marián Sobota

        Sindy Tataiová

         

        2.A

        Soňa Barteková

        Mária Brestovanská

        Sabina Dubinská

        Ţaneta Gagová

        Lucia Hollá

        Veronika Hornáčková

        Simona Chrvalová

        Alţbeta Jirkovská

        Veronika Karkusová

        Dominika Koleňáková

        Terézia Koperdanová

        Viktória Kováčová

        Zuzana Kubačeková

        Iveta Lenická

        Barbora Martinkovičová

        Veronika Muţíková

        Simona Pešková

        Zuzana Pochylá

        Silvia Pristašová

        Diana Slabá

        Alexandra Slobodová

        Michaela Soboličová

        Tatiana Starinská

        Barbora Švihoríková

        Monika Valová

        Eva Vašečková

        Veronika Vetríková

         

        2.K

        Ivana Adampová

        Sabína Baričičová

        Jana Beňová

        Martina Chrkavá

        Monika Jakubcová

        Daniel Javor

        Nikola Kasznárová

        Dominika Kopčíková

        Jadranka Krasňanská

        Iveta Kratochvílová

        Zuzana Kulíšková

        Gabriela Pernecká

        Michaela Poláková

        Tatiana Sedláková

        Adela Šimonovičová

        Michaela Uhrová

        Kristína Valachová

        Natália Vancelová

         

         

         

         

        2.LV

        Eliška Baláţová

        Jana Hegedüsová

        Alţbeta Hrnčírová

        Daniela Hurbanová

        Dávid Jakubčík

        Ondrej Pluhár

        Barbora Stopjaková

        Naďa Ševčíková

        Hana Šťastná

        Viktória Turisová

        Lenka Dulajová

        Monika Hlubovičová

        Katarína Horváthová

        Miriam Kabátová

        Daniel Kanka

        Scarlett Pernecká

        Veronika Selešová

        Petra Ščehovičová

         

        3.A

        Monika Babulicová

        Lenka Barošová

        Veronika Blaţová

        Lucia Černá

        Barbora Danišová

        Monika Chlebanová

        Zuzana Kopúneková

        Lucia Kormúthová

        Andrea Králiková

        Petra Kušnierová

        Žofia Lipovská

        Gréta Ondrušová

        Dominika Pappová

        Zuzana Pavlíková

        Diana Péteryová

        Katarína Silná

        Miriama Snopeková

        Renáta Šikulová

        Lenka Šimončíková

        Nikola Terrayová

        Patrícia Tibenská

        Antónia Trojáková

        Patrícia Turcárová

        Kristína Verníčková

        Lucia Vráblová

        Gabriela Zsidová

        Mária Žideková

         

         

         

         

        3.K

        Romana Benčuriková

        Lenka Gabrišová

        Denis Gschwandtner

        Zuzana Hallová

        Lucia Kyrinovičová

        Michaela Lišková

        Kristijan Miloievič

        Natália Nemcová

        Miriam Petríková

        Lukáš Pisarčík

        Lenka Schmidtová

        Roman Soukup

        Dominika Šimková

        Klára Šteruská

        Veronika Tóthová

        Zuzana Vavreková

        Kristína Zemčíková

        Lívia Žitnanská

         

        3.L

        Michaela Bulavová

        Erika Fajnorová

        Jana Hanúsková

        Ivana Hrušková

        Barbora Chrvalová

        Karin Kalnická

        Mária Kernová

        Miroslava Kiššová

        Monika Krištofíková

        Jana Niţná

        Miriam Pobiecka

        Martina Siegelová

        Renáta Štrbková

        Ľudmila Švorcová

        Eva Toráčová

        Romana Vávrová

        Simona Záhalková

        Michaela Zacharová

         

        4.A

        Simona Balajová

        Denisa Barcajová

        Petronela Bartošeková

        Mária Bošelová

        Bronislava Černeková

        Alica Dubcová

        Miroslava Ďurišová

        Katarína Godálová

        Nikola Heribanová

        Veronika Holazová

        Edita Hřebačková

        Dominika Hulmanová

        Marta Jablonická

        Eva Jankechová

        Paulína Jurisová

        Dáša Kampošová

        Lucia Klimešová

        Silvia Klimová

        Ţaneta Kollárová

        Zuzana Kučerková

        Terézia Lehotová

        Daniela Ondrejková

        Jarmila Ondrejková

        Dominika Ravasová

        Martina Reptová

        Dominika Škorníková

        Marianna Šoková

        Natália Uherová

        Eva Zábojová

         

        4.K

        Veronika Behúlová

        Hubert Dóczy

        Veronika Grúberová

        Petra Hrdličková

        Daniel Jelemenský

        Zuzana Kiczegová

        Zuzana Koritárová

        Adrián Krist

        Edita Kschillová

        Monika Lindtnerová

        Adam Líška

        Michaela Líšková

        Gabriela Magalová

        Barbora Mahdalová

        Jana Mikulová

        Zuzana Myslíková

        Gabriela Ocharovichová

        Radka Paulová

        Katarína Pavlíková

        Veronika Pěčková

        Tamara Piačková

        Kristína Revúcka

        Lukáš Rigáň

        Kristína Rigerová

        Zuzana Sobkuliaková

        Ivana Stránska

        Júlia Štefeková

        Barbora Trusinová

        Mária Vetríková

        Ľudmila Zelinková

        Petra Žiaková

         

        4.V

        Dáša Čárska

        Katarína Galovičová

        Dominika Kintlerová

        Martina Kohútová

        Erika Lončeková

        Dalibor Luz

        Monika Matúšková

        Lenka Olosová

        Dorota Oroszová

        Monika Sláviková

        Barbora Uţovičová

        Barbora Vinceková

        Mária Vykydalová

         

         

        Pred i za katedrou

        PaKA Modra

        Ž: „Amerika zhodila na Japonsko dve bomby - Nagasaki a Hirošima.“

         

        U: „Ako sa dnes máte?“

        Ž: „Zle.“

        U: „Výborne!“

         

         

         

        U: „Prečo mali grécki herci na tvárach masky?“

        Ž: „Lebo boli hlucho-nemí.“

         

        „Otvorte, prosím vás, okno, nie je tu ani molekula vzduchu!“

         

         

        U: „Aké významné reformy urobila Mária Terézia?“

        Ž: „Pestovala zemiaky.“

        U: „Vážne? A kde? Na balkóne v Schönbrunne?“

         

         

        „Nejedzte to jablko, lebo dopadnete ako Snehulienka!“

         

         

         

        Program osláv 140. výročia založenia školy

         

        12. 10. 2010 utorok

        popoludní happening v uliciach mesta Modra

        pripravila Mgr. S. Trojanovská a študenti PaKA Modra

        13. 10. 2010 streda

        9:00 hod. pietna spomienka pred budovou PaKA Modra

        10:00 hod. Slávnostná akadémia pri príležitosti 140. výročia založenia školy pre pozvaných hostí, KDĽŠ Modra

        pripravila: Mgr. S. Oškerová a kol.

        11:30 hod. Otvorenie výstav v budove PaKA Modra

        Výstava z histórie školy

        pripravil: PaedDr. A. Herceg

        Výtvarné práce študentov PaKA Modra

        pripravil: Mgr. P. Šima-Juriček

        17:00 hod. Slávnostná akadémia pri príležitosti 140. výročia založenia školy pre širokú verejnosť, KDĽŠ Modra

        14. 10. 2010 štvrtok

        od 9:00 hod. Deň otvorených dverí PaKA Modra

        súťaže a program pre modranské MŠ a ZŠ

         

         

         

        POĎAKOVANIE

        ZA PODPORU OSLÁV 140. VÝROČIA ZALOŽENIA ŠKOLY

         

         

        Bratislavský samosprávny kraj

        Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

        Mesto Modra

        MsKS Modra

        SNM - Múzeum Ľ. Štúra Modra, PhDr. V. Jančovičová

        Štátny archív, pobočka Modra, PhDr. J. Turcsány

        PEKÁREŇ Častá

        VINIFERA Modra

        GOSET Modra, Ing. D. Hanula

        HAMELN-RDS, a.s. Modra

        Chateau Modra, a. s.

        Spolok Vincúr Modra

        VINKOR Vinosady

        Prof. Ing. Fedor Malík, DrSc.

        ELESKO, a. s., Wine park Modra

        Železiarstvo Modra, p. M. Záleský

        Farby-laky Modra, p. M. Šimonovič

        Ko-ma-co Modra, Ing. M. Hatalčíková

        Malokarpatská turistická informačná kancelária Modra

        Jednota dôchodcov Modra

        p. Jozef Ružek, Modra-Kráľová

        p. Tomáš Michálek

         

        .