ZBORNÍK

 

 

 

 

PEDAGOGICKÁ A KULTÚRNA

AKADÉMIA MODRA

1870 - 2010

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PRI PRÍLEŽITOSTI

140. VÝROČIA uČITEĽSK0HO VZDELÁVANIA V MODRE

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OKTÓBER 2010

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

„Čas letí jak vtáci nedozerní...“

 

Takto vyjadril beh času Ladislav Novomeský, mimochodom žiak našej školy, vo svojej autobiografickej básni.

A veru – naša škola – školička si v tomto roku pripomína už 140 rokov!!!

Veľa sa za ten čas zmenilo, tak ako sa mnohé zmenilo od posledného 135. výročia, ktoré sme si pripomenuli pred piatimi rokmi.

Niektorí učitelia u nás už neučia, prišli však noví, mladí, ktorí obohatili náš učiteľský zbor.

Zmenila sa štruktúra žiakov a aj ich počet. To je však, aspoň dúfam, len prechodný stav, pretože demografická krivka pomaly stúpa.

V troch študijných odboroch (učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, animátor voľného času, vychovávateľsko – opatrovateľská činnosť) a v diaľkovom pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu v súčasnosti študuje 326 študentov.

Tak ako to bolo i v minulosti, aj dnes sú medzi nimi nadaní a usilovní študenti, ktorí školu reprezentujú na rôznych kultúrnych a športových podujatiach, píšu dojímavé básne a poviedky, vedia pripraviť zaujímavé projekty, pracujú ako animátori v škole v prírode a v letných táboroch, ale aj v zahraničných destináciách a majú veľmi pekný vzťah k deťom predškolského a mladšieho školského veku.

Už po druhýkrát sme pri odchode maturantov na akademický týždeň odovzdali Cenu Ferdinanda Píseckého najlepšej a najaktívnejšej študentke ročníka. Cena nesie meno po Ferdinandovi Píseckom riaditeľovi školy v rokoch 1919 – 1927, ktorý zaviedol v našom ústave vyučovanie v slovenskom jazyku. Ferdinand Písecký bol pobočníkom generála Milana Rastislava Štefánika a pracoval vo viacerých verejných funkciách, okrem iného bol krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy.

V rámci tohto ocenenia dostane študent(ka) diplom, knihu a finančnú hotovosť vo výške 50€, na ktorú nám prispieva vnučka pána Píseckého PhDr. Elena Dugovičová.

Škola je zapojená do viacerých projektov vyhlásených Ministerstvom školstva SR, ale aj do projektov, ktoré vznikli a realizujú sa pod hlavičkou našej školy.

Naši pedagógovia sa okrem projektov venujú vlastnej tvorivej práci. Boli zapojení do tvorby Štátneho vzdelávacieho programu, sú spoluautormi učebných a didaktických textov, ale čo je najdôležitejšie - sú autormi učebníc pre stredné školy nášho zamerania, vystavujú svoje vlastné výtvarné práce.

Je našou snahou školu zveľaďovať, opravovať a udržovať v dobrom stave, hoci ako všetci vieme, nie je to vždy ľahké a nezávisí to len

od nás - pracovníkov školy. Musíme však konštatovať, že Bratislavský samosprávny kraj nám v tomto veľmi pomohol. Uskutočnila sa rekonštrukcia strechy nad celou budovou a výmena okien na celej budove školy. V havarijnom stave máme síce ešte stále elektrické rozvody, sociálne zariadenia a aj budova telocvične si už žiada svoje, hoci tá je podstatne mladšia. No niektoré opravy už máme prisľúbené. Veľmi by sme chceli, aby sa v škole dobre cítili všetci – žiaci, učitelia, ale i rodičia, ktorí nás navštívia, pretože každoročne sa do školy na „stretávkach“ vracajú naši bývalí študenti nielen z posledných rokov, ale aj tí, ktorí ešte v budove školy zažili internát, kúrenie v kachliach, vlastnú záhradku a všetci s láskou na ňu spomínajú.

Veríme, že sa ten tvorivý a pekný vzťah učiteľov a žiakov nezmení.

Želám všetkým pracovníkom a študentom školy do ďalších rokov veľa zdravia a síl!

Mgr. Jarmila Bachanová

riaditeľka školy

 

 

Pedagogická a kultúrna akadémia si v týchto dňoch zapisuje do svojej histórie nové číslo. Je ním číslo 140. Už plných 140 rokov sa z týchto priestorov ozýva krik žiakov.

Neopakovateľný, dynamický prerod z novorodenca na dospelého. Z nemohúceho bábätka, závislého od mamy, z predškoláka, žiaka a študenta sa vyvinul samostatný dospelý človek.

Keď dnes rekapitulujeme činnosť, môžeme s uspokojením konštatovať, že to boli roky naplnené svedomitou prácou mnohých kuchárok, upratovačiek, kuriča – údržbára, roky zamerané na plnenie náročných úloh vo výchove a vzdelávaní tých, ktorí sú naším najväčším bohatstvom – našich detí. Rozvíjala sa spolupráca s rodinou a organizáciami v meste. Pripravovali sa kultúrne programy pre rodičov, starých rodičov a širokú verejnosť pri rôznych príležitostiach, pripravovali sa pre žiakov výlety a kultúrne podujatia, prehliadky, súťaže, exkurzie.

Učiteľ, bez toho aby si to uvedomoval, zapĺňa dôležité miesto v živote svojich žiakov. Tí ho nasledujú, učia sa od neho, napodobňujú ho.

Kardinálne postavenie učiteľa, napriek veľkému a prevratne dezintegrujúcemu vplyvu masovokomunikačných prostriedkov, sa v komplikovanom procese výchovy nedá nahradiť.

Sme radi, že aj terajšia generácia pedagógov sa usiluje vykonávať svoje poslanie s veľkým odhodlaním, obetavosťou a láskou, uvedomujúc si, že záujem o žiaka je výrazným, ak nie podstatným motivačným faktorom pre ich prácu.

 

Ing. Katarína Hýllová

predsedkyňa Rady školy

 

MOJA ŠKOLA

 

... má opäť okrúhle narodeniny. Ako ten čas letí. Je skôr výnimkou ako pravidlom, že sa tohto úctyhodného veku škola dožila a nezmenila miesto a v podstate ani svoje pôvodné zameranie. Srdečne blahoželám!

Čím je človek starší, tým viac žije spomienkami. So mnou to nie je inak. Prvý raz som vstúpila do vtedy ešte Pedagogickej školy v Modre tri roky po jej storočnici, v roku 1973 a posledný raz tri roky po jej 135. výročí založenia, v roku 2OO8. To už mala, samozrejme, súčasný názov. Teda takmer celý môj pracovný (prišla som z inej školy) i osobný život je s jubilantkou pevnými putami zviazaný. Spomienok, jedinečných a krásnych, sa mi vybavuje s odstupom času čoraz viac. Často myslím na profesionálne i ľudsky skvelé kolegyne a kolegov, s ktorými som mala česť spolupracovať a mala som i to šťastie, že sa stali mojimi priateľmi. Niektorí už, žiaľ, nie sú medzi nami, viacerí sú dlhší čas v dôchodku, no sú aj v súčasnom pedagogickom zbore. Spomínam na šikovné študentky a študentov, z ktorých mám veľkú radosť a som hrdá, že sú absolventmi práve "mojej" školy. Tešia a dojímajú ma slová vďaky za dobrú prípravu na život či ďalšie štúdium.

Moja škola má teda 140 rokov. Prežila toho už toľko, že je dostatočne odolná a pevná v základoch, aby dokázala aj v nasledujúcich desaťročiach kvalitne pripraviť ďalšie generácie absolventov, ktorí bez problémov nájdu uplatnenie v živote a nikdy neoľutujú, že sa vzdelávali práve v Pedagogickej a kultúrnej akadémii v Modre a budú na roky v nej prežité spomínať s láskou a úctou.

Súčasnému vedeniu školy, pedagogickým i ostatným pracovníkom a všetkým študentom úprimne držím palce, prajem hlavne dobré zdravie, optimizmus, tvorivosť a vytrvalosť pri zdolávaní všakovakých problémov, ktoré prináša doba a život. Prajem všetkým veľa radosti z dosiahnutých úspechov.

 

Mgr. Darina Tibenská

riaditeľka školy v r. 1983-1991

 

 

 

 

 

Stoštyridsiadka

 

Ale ten čas letí. Naša “starenka”, hoc stále mladá, má už 140 rokov. Tá stoštyridsiadka je symbolom dospelosti, skúsenosti, úspechov I neúspechov, rôznych študijných odborov, hlavne však životaschopnosti, ktorú škola vo svojej histórii potvrdzovala a dodnes výrazne potvrdzuje.

Mal som tú česť a príležitosť, poznať a spoluvytvárať v rokoch 1978 - 2004 tento stánok výchovy a vzdelávania ako učiteľ a neskôr riaditeľ školy.

Úprimne sa priznám, že obdobie kantorčiny, bolo radostnejšie. Nikdy nezabudnem na stovky talentovaných žiačok v speváckom zbore Harmónia, ktoré šírili dobré meno našej jubilantky po vtedajšom Československu a mnohých štátoch Európy. Taktiež nezabudnem na vzácne kolegyne a kolegov, s ktorými sa mi výborne spolupracovalo a tvorilo.

Môj vzťah k našej škole mám už od detstva, keď som ešte netušil, že tu raz budem

pôsobiť. Môj dedo Jozef tu totiž v roku 1898 maturoval a bol jeden z prvých školských inšpektorov Nitrianskej župy.

Do budúcnosti želám veľa pedagogického optimizmu, usilovných a talentovaných žiakov, tvorivých učiteľov, aby slávne meno našej školy bolo ešte slávnejšie.

Mgr. Ján Ozábal

riaditeľ školy v r. 1991-2004

Z pohľadu dvoch generácií

Som jednou z absolventiek Pedagogickej školy v Modre, kde som študovala v rokoch 1953 – 1956. Práve v roku 1953 sa definitívne rozhodlo, že táto škola bude vzdelávať učiteľky materských škôl, aby deti v predškolskom veku dostali čo najviac poznatkov, lebo toto je obdobie, keď sa osobnosť dieťaťa formuje a rozvíja najviac. Stále mám v pamäti slová Roberta Fulghama: „Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Múdrosť nemusí byť na vrchole hory zvanej vysoká škola, ale aj na pieskovisku materskej školy.“ Veď nie je múdry ten, čo veľa vie, ale ten kto vie, čo treba vedieť. Do akej miery sa to podarilo mne, súdili iní, ale ja s veľkou úctou a láskou spomínam na moju školu, ktorá mi otvorila oči do sveta. A tak si, doteraz takmer každoročne, zájdem k mojej škole zaspomínať si a nabiť sa energiou. Želám našej škole, aby v nej i naďalej boli vychovávané učiteľky, ktoré budú mať rady svoju prácu. Byť učiteľom znamená byť v prvom rade človekom: Umierneným, Čestným, Iniciatívnym, Tolerantným, Empatickým a Ľudským.

 

Anna Jurkovičová, st.

absolventka školy

 

Pokračujúc v rodinnej tradícii učiteľovania, som pred viac ako tridsiatimi rokmi začala študovať na Strednej pedagogickej škole v Modre. V pamäti mi zostali prvé kroky na pôde školy, vôňa triedy a neisté výrazy v tvárach budúcich spolužiačok. Štyri roky utiekli ako voda, zo mňa sa stala učiteľka a s veľkým optimizmom som nastúpila do vytúženej práce. Až vtedy som si uvedomila, čo všetko mi škola, najmä skvelí profesori, dali nielen v rámci profesie, ale aj do bežného života. Hodnota vedomostí, formovaných postojov a schopností, ktoré som získala, časom neklesá a ja z nich čerpám doteraz. Kontakty so školou udržujem stále a to nielen pri pravidelných stretávkach triedy každých päť rokov, ale aj v rámci mojej práce pri tvorbe vzdelávacích programov, metodických

materiálov, či učebníc určených pedagogickým školám a akadémiám. Je mi cťou, že v tomto procese môžem spolupracovať s mojimi bývalými profesormi i s novými členmi pedagogického zboru. Želám im, do ďalších rokov, veľa optimizmu, tvorivých nápadov a dobrých študentov.

PhDr. Anna Jurkovičová, PhD., ml.

absolventka školy

 

 

Spomienky po rokoch...

 

Škola dnes oslavuje okrúhle jubileum a spomína si na tisícky študentov , ktorí prešli jej bránami. Jednou tou (možno dnes povedať šťastnou) študentkou som bola pred tridsiatimi rokmi aj ja. Prečo šťastnou? Lebo tá „šťastena“ akosi sedela na mojich pleciach nielen pri prijímacích pohovoroch, ale aj pri celom štvorročnom štúdiu a možno si posedáva dodnes...

V 80-tych rokoch bola táto vtedy stredná pedagogická škola veľmi vzácna. Niet sa čomu čudovať, veď poskytovala svojimi osnovami všestranné vzdelanie a pripravovala nás na najkrajšie povolanie - povolanie so živým krehkým no najmä tvárnym materiálom – prácou s deťmi.

Aj keď požiadavka na disciplínu bola nekompromisná aj po tridsiatich rokoch mám krásne spomienky, ktoré ma viažu so študentskými rokmi na tejto škole. K tým najvzácnejším patria prvé tóny vylúdené na husliach (boli povinným hudobným nástrojom, cestovali sme autobusom ráno ako veľké hudobné teleso- samé husľové puzdra ), prvé zjazdy na lyžiach, plavecké preteky, prvý let lietadlom na zájazd za odmenu a množstvo humorných situácii, ktoré aj dnes vyvolávajú úsmev a pobavenie pri pomaturitných stretnutiach so spolužiačkami.

Mnohí členovia profesorského zboru, ktorí pôsobili v škole sa dnes stali mojimi kolegami a tak sa stretávame nielen pracovne, ale aj pri iných kultúrnych podujatiach . A verte, že aj tieto stretnutia sú vždy vzájomným obohatením.

A tak ako v rozprávke O troch grošoch – jeden groš vraciam škole za to, čo ma naučila, z druhého existujem a tretí prepožičiavam študentkám - praktikantkám.

A moje vyznanie? Láska k deťom ma sprevádza už tridsať rokov, bez nej si túto prácu neviem predstaviť. Aj keď rôčky pribúdajú pri deťoch sa zostarnúť nedá, lebo iskierka mladosti vo Vás stále tlie ...

Bc. Morongová Beáta

absolventka školy

PaKA – jedinečná a nezabudnuteľná

 

Neskutočne a neúprosne letí čas... Už uplynulo osem rokov, čo som absolvovala nezabudnuteľné štúdium v Modre. Pedagogická a kultúrna akadémia - škola, v ktorej som sa maximálne našla - to som vedela počas štúdia a s odstupom času potvrdzujem, že ani jedinú v nej strávenú minútu neľutujem. Nazdávam sa, že každá, trochu humanitne orientovaná osôbka, ocení ponuku odborov tejto skvelej organizácie a zúročí ju nielen v pracovnom, ale i osobnom živote - širokospektrálne a na prax zamerané vedomosti, prierez jednotlivými oblasťami kultúry s som

možnosťou špecializácie podľa vlastného záujmu, frekventovaná praktická demonštrácia osvojeného, priestor pre kreativitu a inovatívne nápady.

Počas sporadických pomaturitných „prepadoviek“ som mohla posúdiť, že PaKA úspešne drží krok s dobou. Obzvlášť ma však potešilo, že bývalí študenti majú stále dvere dokorán. Nehovoriac o ústretovosti k spolupráci krásne neformálnym spôsobom... Je niečo veľmi dôležité, čo robí PaKA takou jedinečnou – príjemnú a rodinnú atmosféru, ktorá tu vládne, je možné dosiahnuť len s vnímavými, flexibilnými a pozitívne mysliacimi ľuďmi – pedagógmi...

Ku krásnemu výročiu PaKA úprimne želám veľa kreatívnych študentov hladných nielen po zvyšovaní IQ, ale najmä EQ, ktorí v nej zažitú atmosféru podajú ďalej... :)

 

Mgr. Zuzana Šipošová

absolventka školy (1998 - 2002)

 

 

 

Cena Ferdinanda Píseckého

 

Cenu Ferdinanda Píseckého začala udeľovať od školského roku 2008/2009 PaKA Modra na podnet učiteľa dejepisu Adama Hercega.

Cena nesie meno niekdajšieho riaditeľa modranského učiteľského ústavu, pobočníka M. R. Štefánika, ktorého sprevádzal v USA či Japonsku, ale aj spisovateľa a na sklonku života školského inšpektora MŠaNO- Ferdinanda Píseckého.

Cena Ferdinanda Píseckého sa udeľuje koncom školského

roku študentovi maturitného ročníka – má morálne oceňovať prístup k vzdelávaciemu procesu a mimoškolským aktivitám, humanitu, charakter a šírenie dobrého mena školy. Ocenenie pozostáva z diplomu, vecnej ceny, zápisu mena študenta do školskej kroniky a finančnej hotovosti 30€, pričom ďalších 20€ zakaždým držiteľkám ceny darovala PhDr. Elena Dugovičová, vnučka Ferdinanda Píseckého, za čo jej patrí veľká vďaka.

Cenu Ferdinanda Píseckého z rúk riaditeľky PaKA Modra Mgr. Jarmily Bachanovej doteraz prevzali tieto študentky:

 

šk. rok 2008/2009

Lenka Žitná

šk. rok 2009/2010

Zuzana Tóthová

red-

 

Očami najmladších

 

 

Keď sa spomenie Pedagogická a kultúrna akadémia v Modre, okamžite sa mi v mysli objaví množstvo spomienok, mien a tvárí. Tu strávené štvorročné obdobie je pre mňa nezabudnuteľným a dokonca jedným z najkrajších v mojom živote. Nesedela som totiž štyri roky v lavici, pretože takmer stále sa nacvičovali kultúrne programy, organizovali sa vystúpenia, koncerty či súťaže, účastnili sme sa rôznych kurzov. Mala som tú možnosť poznať spolužiakov aj profesorov z trochu inej strany ako na klasickom vyučovaní. Nikdy som ani na moment neoľutovala, že som sa prihlásila na túto školu. Z môjho pohľadu je táto kamenná budova perfektná a to hlavne vďaka ľuďom v nej.“

 

Zuzana Tóthová

držiteľka Ceny F. Píseckého v šk. roku 2009/2010

 

 

 

Stredná škola je pre mnohých novým začiatkom a takpovediac aj odrazovým mostíkom do dospelosti. Nie je to tak dávno, čo sme prvýkrát prekročili prah školy, ktorá dýchala históriou a hlavne zvláštnym čarom, ktoré sa vznášalo v ovzduší. Z prvého ročníka určite utkvie v pamäti imatrikulovanie, ktorým nás tretiaci prijali medzi seba a samozrejme plavecký výcvik, na ktorom sme utužili naše kolektívne vzťahy a z ktorého máme veľa spomienok. Druhý ročník štúdia je dôležitým medzníkom v školskom živote každého študenta. Už viac nie sme prváčikmi, bezradne kráčajúcimi po obrovských chodbách. Sme zrelými študentmi pohrúženými do študentského života, so všetkými jeho starosťami aj radosťami. S prípravou imatrikulácií či turistickým kurzom práve zápasíme v treťom ročníku, sú príležitosťou na spoločnú zábavu a uvoľnenie sa od našich každodenných študentských povinností. Každoročne sa môžeme tešiť aj na Vianočnú akadémiu či spevácku súťaž PAKASTAR. Keď náš život preklenie do záverečného ročníka a strašiak zvaný maturita nás dostihne, uvedomíme si, že náš život študenta sa blíži ku koncu. Zachováme si však z neho množstvo krásnych chvíľ a nezabudnuteľných spomienok, ktoré nám PaKA Modra dala.

Na záver by sme chceli popriať našej škole veľa úspechov a usilovných študentov, ktorí ju budú s radosťou navštevovať a hlásať po širokom okolí jej dobré jej meno.

 

Natália Nemcová (3.K), predsedkyňa Študentskej rady PaKA Modra

Zuzana Hallová (3.K), členka Študentskej rady PaKA Modra

 

 

 

Aj učiteľ je len človek

 

Verejne a bez mučenia priznávam, že som občas nezodpovedne narušila krehký a nepoškvrnený emocionálny vývoj našich nevinných študentov. Kričala som na hodine...A fest...A hlavne na tých, ktorí v tom, chudáci, boli celkom nevinne. Do mňa vtedy akoby strelilo a moje hlasivky /a čo si budeme hovoriť – aj pajšle/ dostali zabrať. Ono sa to nezdá, ale občas sa aj pedagógovia musia trošku vyventilovať...

Niekedy aj my, učitelia, chceme niečo od študentov: aby zdravili, aby sa prezúvali, aby sa učili, aby uvoľňovali miesto v autobuse starším, aby si občas vypracovali nejakú úlohu, aby reagovali priamoúmerne svojmu veku, aby...

Niekedy študenti chcú niečo od učiteľov: aby neskúšali (staré vtipné a účinné „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa, každá päťka odpúšťa sa...“), tú písomku by tiež nemuseli písať práve dnes a že:“...poďte s nami na výlet...“ (Nooo, to ja poznám: Pojď s náma, budeš máma...).

Niektorí študenti sú vtipní: „Počuj, nevieš, ako sa povie po anglicky pirula?“

 

„ Napíš drops ako kvapky...“

Ale aj niektorí učitelia sú (občas) vtipní: „Kto mi povie, čo sú to mechúrniky?“

„ Mechúrniky sú tie, čo majú mechúrik.“

„ Ty lolo, aj ty máš mechúrik a nie si mechúrnik...“

Niekedy po študentoch chceme asi priveľa:

„ Tieto vety máte za domácu úlohu.“

„ A čo máme s nimi robiť?“

„ No vieš čo, moja? Môžeš si tie brušká na tých písmenkách vyfarbovať...“

A niekedy chcú študenti toho priveľa od nás:

„A nemohli by sme ten sloh písať vo dvojiciach?“

„A čo ste siamčatá hlavičkami zrastené?“

Stane sa, že profesor netuší, čo sa deje: „Prečo nikto nesedí v prvej lavici? Čo pľujem?“

A stane sa, že študent netuší, čo sa deje: „ Mrakodrapy – povedz to po anglicky.“

„ Asi MREJKODRAPS...“

Niektorí profesori sa snažia žiakom pomôcť:

„Skrátila som vám to, aby toho bolo čo najviac...“

A niektorí žiaci o to nestoja:

„ Môžete diktovať aj rýchlejšie, my aj tak nepíšeme...“

Ale verte (aj keď to tak niekedy možno nevyzerá), že počas celého vášho štúdia sa my všetci snažíme, aby z vás vyrástli múdri a šikovní ľudia, na ktorých naša škola môže byť právom hrdá. Aj za cenu toho, že sa občas vyventilujeme...Veď aj učiteľ je len človek...

 

Mgr. Soňa Trojanovská

 

 

 

Stredoškolská odborná činnosť - úspech našich

 

Jedným z mnohých podujatí, ktoré si našlo v našej škole tradíciu, je aj stredoškolská odborná činnosť. Potešiteľný je fakt, že v čase, kedy väčšina mladých ľudí trávi svoj voľný čas konzumným spôsobom, sa na našej škole nájde ešte dosť nadšencov, ktorí ho využívajú zmysluplnejšie. Vďaka tomu sa môže každoročne uskutočniť školské kolo SOČ, v ktorom sú prezentované tie najlepšie a tematicky najzaujímavejšie práce z triednych kôl žiakov 3.ročníkov. Postupujúcimi zo školského kola SOČ v šk. roku 2009/2010 sa stali: Jarmila Ondrejková s prácou Rozvíjanie priestorovej predstavivosti u detí predškolského veku a Adam Liška, ktorý súťažil s prácou Kráľ to žiada (ako napísať fantasy román). Na krajskom kole Ondrejková získala vo svojom súťažnom odbore 2. miesto a Liška, so svojim autorským, "kuchárskym receptom" ako "navariť" fantasy román, nemal vo svojom súťažnom odbore adekvátnych súperov a bezkonkurenčne vyhral. Aj keď sa im tento skvelý úspech nepodarilo zopakovať v celoslovenskom kole, ktoré sa konalo v Košiciach (v duchu hesla: Kde sa bije košický a bratislavský kraj, vyhráva kraj banskobystrický !), aj tak sme na nich právom pyšní.

A rovnako pyšní by sme chceli byť aj na tohtoročných tretiakov, ktorí dúfam neporušia úspešnú tradíciu našich SOČKÁROV. Takže - veľa tvorivého elánu a invencií, TRETIACI!

 

Mgr. Jana Jurovčáková, metodik SOČ

 

 

Hodnota ľudského života sa neurčuje tým, či je človek mladý, starý, zdravý, chorý alebo zdravotne postihnutý

 

Aj v modernej a civilizovanej spoločnosti dneška existujú skupiny ľudí extrémne ohrozené chudobou a z nej vyplývajúcou sociálnou znevýhodnenosťou. Popri bezdomovcoch, utečencoch, etnických minoritách, sú zväčša rizikovou skupinou zdravotne postihnutí a starší občania. Často nepriaznivá situácia týchto občanov súvisí s úplne alebo čiastočne obmedzeným prístupom na trh práce a so zvýšenými potrebami na kompenzačnú techniku, primeranú mobilitu, so sťaženými podmienkami na cestovanie, farmaceutické, zdravotnícke potreby a osobnú asistenciu.

Napriek snahám spoločnosti o čoraz väčšiu integráciu vo vzdelávaní, zamestnaní i v celkovom živote a postupné vytváranie bezbariérových prístupov, je skupina hendikepovaných občanov stále ohrozená aj sociálnym znevýhodnením. Človek v nepriaznivej sociálnej situácii má právo byť rovnocenným a plnohodnotným občanom spoločnosti, ktorej je členom. Kvalitné životné podmienky pre všetkých je možné dosiahnuť len primeranou kombináciou zdravotných, školských, sociálnych a ekonomických nástrojov, ktoré zohľadňujú ľudské práva. Naša škola reagovala na potreby spoločnosti v sociálnej oblasti a otvorila v šk. r. 2006/2007 odbor vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť. Do obsahu postupne premietla aj požiadavku nového Zákona č. 448/2008 z. z .o sociálnych službách , ktorým sa zvyšuje náročnosť pracovných činností opatrovateliek v zariadeniach sociálnych služieb a opatrovateliek v teréne.

V roku 140. výročia našej školy opustilo jej brány prvých 16 úspešných absolventov tohto odboru. Stali sa pre spoločnosť kvalifikovanými, odbornými , samostatnými a tvorivými pracovníkmi schopnými plánovať, pripravovať, organizovať a realizovať vychovávateľsko-opatrovateľskú starostlivosť o klientov všetkých vekových kategórií v nasledovných zariadeniach: domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenia opatrovateľskej služby, detské domovy, materské školy s integrovanými deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenia pre mentálne, telesne alebo inak zdravotne postihnutých, stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, krízové strediská, resocializačné strediská, rehabilitačné strediská, útulky.

S radosťou môžeme konštatovať, že vďaka dobrej teoretickej a praktickej príprave a úprimnému, láskavému, empatickému prístupu študentov bývalej i súčasnej 4.V triedy ku klientom v zariadeniach pre seniorov v Modre a DSS Hestia, zariadenie pre mentálne postihnutú mládež a dospelých, sme v uplynulom roku šírili dobré meno našej školy. Dokázali sme, že naši žiaci majú srdce na pravom mieste a za spolupráce s pracovníkmi spomínaných zariadení zvládli náročnú prax na „ výbornú“. Vstúpili do sveta klientov ako noví kamaráti, starším ľuďom často nahradili stratené alebo vzdialené deti. Súčasným študentom 4.V.triedy prajeme veľa úspechov v praktickej výučbe aj v tomto školskom roku a tešíme sa v budúcnosti aj na našich žiakov 1.a 2. V triedy.

 

PhDr.Viera Kotásková,

Mgr. Eva Repčíková,

vyučujúce odbornej praxe

 

Školská integrácia

 

Za integrovaného žiaka sa považuje žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do strednej školy na základe vyšetrenia a písomného vyjadrenia psychológa a špeciálneho pedagóga. Medzi najčastejšie poruchy, s ktorými sa učitelia u žiakov stretávajú, patrí dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dysklakúlia. Aj v našej škole máme takýchto žiakov a prístup k nim sa realizuje podľa odporúčania psychológa a špeciálneho pedagóga. Na základe týchto odporúčaní si vyučujúci pripravujú tematické plány a realizujú individuálny prístup podľa stupňa postihnutia. Keďže chceme, aby bolo vzdelávanie integrovaných žiakov úspešné, považujem za potrebné zdôrazniť, ţe nie je dôležitý len prístup vyučujúceho, ale dôležitá je aj práca samotného žiaka, ako aj dôsledný prístup rodičov a ich spolupráca so školou. Ak tieto tri zložky budú dobre fungovať, budú úspešní integrovaní žiaci, budú spokojní učitelia a samozrejme aj rodičia žiakov. „Naším cieľom nie je naučiť každého všetko, ale každého podľa jeho schopností.“

 

PhDr. Marta Brodzianska,

výchovný poradca

 

Búchanie na brány umenia

literárny výber z posledných rokov

 

 

Portrét tmy

 

Nočné lampy svietia pridlho

Myšlienky v ich mŕtvom svetle

karamelizujú

a stekajú dolu očami.

Už ich neskryjú.

Otáčam sa na druhý bok,

tam sa dá zabudnúť.

Krajiny tichých prosieb,

bozky s pečaťou mesiaca

na hrdle noci,

bezútešne delia čas,

v ktorom nie si.

Nekonečné čakanie

ranných tieňov.

V perí tvojich vôní

strácajú svoju moc.

Len sa nezobudiť…

 

Ivana Polčíková, 4.B (2006/07)

 

O modranskom kopci

 

Kopec, čo predeľuje môj očný horizont,

oddeľujúc božské Nebo od ľudskej Zeme,

býva tam už tisíc rokov. A či viac? A či menej?

Istý si je svojou existenciou,

istý si je svetlom a tmou.

Hrá na istotu – niet o čom.

Býva tam aj napriek plačom,

ktorým načúva deň čo deň, noc čo noc,

býva tam – mať či nemať moc.

Stojí? Sedí? Leţí? Čo na tom záleží.

Nemenný osud, nemenná vôľa.

Je to tak – nemôže riecť slova.

Ktosi to tak určil – Štúr a či Adela?

Boli to obaja. Oboch láska zabila.

Adelina jar, Ľudovítov január.

 

Láska bola. Avšak kopec ešte stále stojí tam.

 

Dominika Škorníková, 4. A (2010/11)

 

 

Život je balada

 

Herec iba hrá získanú rolu.

V živote nemá na výber – musí nájsť vôľu.

Bezcharakter hrá charakter,

unavený sviežeho predstavuje,

arogantný plachého zunuje,

nik ani netuší, kde nájsť ten predel.

Kde je On - skutočný, kde On - herec začína?

Všetko je naopak, dobre si však počína.

 

Divadlo je svet, svet je balada.

Otvorím knihu vlastného života,

chvíľu som grófka, chvíľu zas sirota.

 

Predávam zápalky uprostred zimy.

Pristúpi On, odkryje si tvár,

urobí zázrak – zmení zimu v jar.

 

Dominika Škorníková, 4. A (2010/11)

 

 

 

Kopanice

 

pár domov

a z nich vonia pokora

tak na tri potiahnutia z fajky

a v nich je celý blízky svet

keď im prvá rosa odbíja smrť ovce

na vlnu

na mäso

na úžitok

a potom padajú slzy

možno aj na hrachovú polievku…

 

hrudi bije

srdce

ukrižované na asfaltovej ceste

slnkom

prázdno mu je za

jahodami

pod zásterou

motýľov

o ktorých si hovorieval

že sú iné

uleteli spolu s vypratým

Slnkom

 

Monika Barteková, 4. K (2006/07)

 

Poďakovanie lásky

 

Stokrát rozbitá

farebná váza

tlčúca v hrudi.

Fragment čínskeho porcelánu

s božou licenciou,

vyrobený ľudským telom.

 

Teraz ti ho ponúkam...

...stoprvýkrát rozbitá farebná váza...

 

Ivana Polčíková, 4.B (2006/07)

Opojenie

 

Ticho. ,,Héééj, ste tam?´´ Koho vlastne volám?! Je obyčajná noc a úbohý spánok nemá nado mnou už moc. Spím, či bdiem? Neviem... Chcem spať a nemyslieť na teba. Chcem byť sebec veľký ! Už žiadna láska! Ale aj tak stále myslím len na teba. Si ako víno, wafle, kúsok chleba. Si ako môj tokaj sladký... Opíjam sa tebou... V sladkosti sladkej utopený tvárou tvojou, snívam už len o tebe myšlienkou starou.

Som však abstinent! Z obavy, že sa opijem úplne, bojím sa uchlipnúť si z teba, čo i len glg malý. Veď, čo keď sa opijem tebou už nadobro a nenájdem viac cestu k sebe samému.

 

Adam Líška, 4. K (2010/11)

 

 

Topole

 

Topole

Pouličné metly

Zametajúce nebo, keď sa nik nedíva

Ale väčšinou ich vždy niekto pristihne

(zväčša) na jeseň

a vtedy sa červenajú do odpadnutia

 

***

A odpusť nám, Bože, naše viny

lebo my ich nedokážme odpúšťať iným.

 

***

Leto má takú sladkú minulosť,

ktorú objavíme až v jesennom čaji.

 

Monika Barteková, 4. K (2006/07)

 

 

 

 

 

POHĽAD Z DRUHEJ STRANY

(prax študentov študijného odboru VOČ v Domove sociálnych služieb HESTIA Pezinok)

 

Rozhodovanie o tom, či umožniť prax študentom študijného odboru vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť v našom zariadení, po oslovení pedagógmi a vedením Pedagogickej a kultúrnej akadémie Modra, bolo veľmi ľahké a rýchle. Od svojho vzniku DSS HESTIA (r. 1992) umožňuje získavať študentom pracovné skúsenosti s ľuďmi s mentálnym postihnutím. V predchádzajúcom období sa v našom zariadení zúčastňovali praxe len poslucháči vysokých škôl, kým stredoškoláci k nám zavítali len sporadicky, na jednu aţ dvojhodinové exkurzie. Rozhodujúcimi kritériami pre vytvorenie súvislej praxe stredoškolákov boli:

- vek praktikantov,

- dlhodobá pravidelnosť (1 deň počas týždňa),

- malé priestorové možnosti nášho zariadenia.

Ako to dopadlo ?

Vek praktikantov zo spätného pohľadu je skôr výhodou. Po 2-3 týždňoch si študenti zvykli na „inakosť“ našich klientov. Práve bezprostrednosť, taká prirodzená veku stredoškolákov, im umožňuje ľahko nadviazať kontakt a komunikovať s nimi. Pred očami našich pracovníkov sa praktikanti za školský rok menia na spoľahlivých a zodpovedných mladých ľudí. Veľmi rýchlo dokážu pochopiť čo vyžaduje práca s ľuďmi so zdravotným postihnutím – zodpovednosť, trpezlivosť, sebaovládanie, lásku. Akoby rýchlejšie dospievali.

Dlhodobá pravidelnosť prináša to, že študentom trochu dlhšie trvá, kým si osvoja náš systém práce (do ďalšieho týždňa aj niečo z neho zabudnú). Ale potom sú prínosom. Ich pomoc oceňujeme najmä počas neprítomnosti našich zamestnancov (dovolenka, choroba), kedy sa môžeme spoľahnúť na ich samostatnosť v práci. Oveľa viac si vážime ich prítomnosť pri samotnej práci s klientmi. Vo väčšej miere môžeme realizovať aktivity, kde je potrebných viac rúk predovšetkým mimo zariadenia (plaváreň, sánkovanie, výlety do okolia, každodenné prechádzky do mesta). Sú zdrojom prirodzených podnetov pre našich klientov, tí sa tešia na ich praxový deň. Mnohí zo študentov prídu pozrieť klientov i vo svojom voľnom čase, aj počas prázdnin. Krásne sú zvítania a vzájomné reakcie klientov a študentov pri náhodných stretnutiach v meste.

Malé priestorové možnosti. Hovorí sa, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Tak je to aj v našom prípade. Študenti nemajú u nás svoju stoličku, majú horšie podmienky na krátku prestávku (občas nevyjde čas ani na ňu). Nemajú sa kde „zašiť“, keď sa im aj nechce. Spolu s praxovými pedagógmi ich máme stále na očiach. Možno si občas aj pofrflú, ale stretávam sa s tým aj pri našich zamestnancoch. Takýto postoj patrí k prirodzeným ľudským reakciám na prácu a pracovné podmienky.

Veríme, že prax študentov v našom zariadení je pre študentov prínosom a pomáha im utvoriť si reálnejší pohľad na povolanie, ktoré si zvolili. Možno až tu si uvedomia jeho náročnosť, ale aj krásne poslanie.

 

Ľubica Vyberalová,

riaditeľka DSS HESTIA Pezinok

 

Najlepšia lavička

 

Konečne ráno. Ten niekedy vytúžený spánok ma už nebaví. Vstávam z tej prekliatej postele plnej podnetov na zlé a nepríjemné sny. Utiahnutá do svojho vnútorného, krásne prázdneho sveta, kráčam svetom plným zaslepených, a pritom výborne vidiacich ľudí.

Väčšina z nich - väčšina z nás ani nerozmýšľa o svojom bezvýznamne významnom živote. O svojom vlastnom živote. Chodia príliš rýchlo na to, aby si užívali každý svoj krok. Chôdza je im nutnosťou. Hlavne, aby sa presunuli odtiaľ tam. Nikdy neuvažovali, že ďalší krok im nemusí byť súdený...

A tak prechádzam okolo tých všetkých náhliacich sa, nervóznych, mračiacich sa ľudí. Príliš pomaly na to, aby som medzi nich zapadla. Prechádzam s dymiacou cigaretou v ruke a neučesanými vlasmi.

Prihovoril sa mi postarší pán. Na prvý pohľad mi bolo jasné, že si na svojom výzore veľmi potrpel. Položil mi čudnú otázku, vraj: „Ktorá lavička je v parku najlepšia?“ Nemusela som ani rozmýšľať, odpoveď bola jednoduchá.

Je to lavička, tam trochu ďalej, tam, kde ľudia nepretekajú s časom a okrem vás na nej nikto nie je. Lavičku nevytvoril žiaden šikovný chlapík, ale sama Matka Zem. Je zelená, pokrytá machom a vašimi priateľmi sú tu len zvieratá.

Možno, keď si tam sadnete, hodí vám veverička na hlavu šišku. Možno priletí motýľ, sadne si na kvet a prihovorí sa vám. Alebo pricupkajú malé mravce, urobia okolo vás poriadok a ešte vám aj poďakujú, že sa dobre najedli.

Pán Zvedavý však s mojou odpoveďou spokojný nebol. Len hlúpo pokrútil hlavou, pristúpil k najbližšej lavičke, celú si ju obložil vreckovkami, a keď som okolo neho prechádzala, osočil sa na mňa, že som isto chcela, aby si zašpinil svoj nový oblek.

Tak som išla na to najlepšie miesto v parku ja. Sadla som si na zelenú lavičku, veverička sa ma snažila trafiť šiškami, ktoré do mňa hádzala z blízkeho stromu. Priletel aj motýľ. Len mravčekovia mali asi dôležitejšiu robotu.

 

Pavlína Jurisová, 4.A (2010/11)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O babičke a deduškovi

 

Je šesť hodín ráno a vonku začína svitať. Dedo už dávno nasypal zrnko sliepkam, nakŕmil všetky mačky aj psíky, polial záhradku a potom sa už len pomaličky motal po dvore. Keď už ho vážne nebavilo hľadať si prácu, ktorá by mala aspoň aký-taký zmysel, zišiel pár schodíkov do komory. Pre neho to boli skôr ,,schody do nebies“, a preto si ako odmenu vytiahol z debničky jedno pivko. S akým potešením ho vždy otváral! A ako jedinečne vždy ochutnal prvý hlt tohto zlatistého nápoja. Čoby len prvý! Aj každý ďalší až po ten najposlednejší.

O pár chvíľ neskôr, ale predsa, vstala aj deduškova milovaná, ešte vždy krásna a mlado vyzerajúca babka. Po tom, ako si pretrela unavené oči, vyklonila sa z okna v kuchyni, z ktorého mala výborný výhľad na celý dvor aj záhradku. A práve vtedy, zazrela svojho deduška, ktorý sa so svojím pivečkom posunul do tieňa ku garáži. Sedel na treťom schode (treťom z troch) a celý natešený, že sa jeho polovička už zobudila, v rukách zviera svoje milované pivko a odušu kýval babke.

,,Bré ránko, babi! No čo, ako si sa mi vyspinkala?“ ,,Ale dedulo. Už zase to tvoje pivečko?“

,,No ty mi máš čo rozprávať,“ podpichol ju dedo s úškrnom, poukazujúc na babkine (hneď dva) ranné zlozvyky.

Bola to klasika. Po tom, ako sa obaja takto ráno privítali a zahájili ďalší deň plný podrývačných vtipov z lásky, vybehol dedo za svojou milovanou do kuchyne. Naďalej popíjal svoje pivko a babka kávičku s dobrou cigaretkou. Dedo je nefajčiar. A nepije ani kávu. A babka, rovnako ako dedko, miluje dobré orosené pivečko. Babka sa nikdy nesnažila deda jeho ranný rituál odučiť. A dedo... ten počas ich spoločne prežitých rokov už pochopil babkinu slabosť pre priateľku cigaretku.

Láska. To láska ich naučila prispôsobiť sa jeden druhému. To láska im umožnila prežiť spolu štyridsať najkrajších rokov života.

 

Pavlína Jurisová, 4.A (2010/11)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Riaditelia školy od roku 1870

 

1870 -1872 Ján Benisch

1872 -1876 Karol Verédy

1876 - 1906 Karol Lenhardt

1907 - 1918 Ľudevít Szarka

1919 - 1927 Ferdinand Písecký

1927 - 1938 Otto Haluzický

1939 - 1945 Gašpar Straka

1945 - 1949 dočasní riaditelia

Juraj Pavlík

František Majtán

 

1949 - 1959 Fraňo Repák

1959 - 1968 Viliam Capek

1968 - 1983 Anna Luciaková

1983 - 1991 Darina Tibenská

1991 - 2004 Ján Ozábal

od 2004 Jarmila Bachanová

 

 

Profesorský zbor v jubilejnom šk. roku 2010/ 2011

 

riaditeľka: Mgr. Jarmila Bachanová

zástupca riaditeľky: Mgr. Cyril Jurčík

 

Mgr. Katarína Badinková

Mgr. Mária Benková

PhDr. Marta Brodzianska

PhDr. Danica Eckertová

Mgr. Mária Fialová

PaedDr. Adam Herceg

Mgr. Eva Holecová

PaedDr. Tatiana Horká (MV)

Mgr. František Jurkáček

Mgr. Jana Jurovčáková

PhDr. Viera Kotásková

Mgr. Oľga Kuznecovová

Ing. Mária Moravčíková

Mgr. Monika Nemcová (MD)

Mgr. Sylvia Oškerová

Mgr. Andrea Paluchová

Mgr. Silvia Paulusová

Mgr. Eva Repčíková

Mgr. Iveta Sečanská

Mgr. Alţbeta Strakošová

Mgr. Pavol Šima-Juriček

Mgr. Darina Šimková

Mgr. Pavla Štrbková

Mgr. Katarína Tatranská (MD)

Mgr. Juraj Tibenský

Mgr. Soňa Trojanovská

Mgr. Zuzana Venitová

 

Nepedagogickí zamestnanci školy

 

Marta Baginová, upratovačka

Dagmar Kadlečíková, hospodárka

Božena Klúčiková, vrátnička

Oľga Polnischová, upratovačka

Anna Striežencová, tajomníčka

Anton Tonhauser, školník-údržbár

Jana Urbanovičová, upratovačka

 

 

Študijné odbory PaKA Modra v školskom roku 2010/2011

 

 učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

 

 výchovávateľsko-opatrovateľská činnosť

 

 animátor voľného času

 

 nadstavbové pomaturitné štúdium v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

 

 

Študenti v jubilejnom šk. roku 2010/ 2011

 

1.A

Pavlína Balagová

Barbora Bernátová

Nina Boldišová

Veronika Bordáčová

Veronika Hlavová

Daša Hupková

Mária Hušťáková

Helena Jankovičová

Dominika Jurišová

Terézia Kabzániová

Miroslava Koreňová

Nikoleta Kozmérová

Petra Kuniková

Kristína Mikulová

Lucia Moravčíková

Dominka Packová

Veronika Palacková

Michaela Pecková

Denisa Petušíková

Ivana Prachárová

Tatiana Rychelová

Vivien Seboková

Denisa Smolinská

Veronika Ščasná

Lucia Šírová

Michaela Takáčová

Veronika Tomíková

Dominika Tuláková

Klaudia Zemániková

 

 

1.K

Miriam Bečárová

Linda Benková

Nina Glozneková

Peter Karlík

Dominika Konečná

Gabriela Lalinská

Matej Macháček

Kristína Matúšková

Andrea Miškovičová

Dominika Moravčíková

Dušana Orbanová

Denis Pátek

Nikola Poláková

Veronika Repášová

Mária Šalkovičová

Simona Šintalová

Eliška Tavalyová

Magdaléna Valachová

Denisa Zedníčková

Erika Zelníková

 

1. LV

Martina Bočková

Zuzana Branišová

Martin Císar

Andrea Crmanová

Ján Danišovič

Simona Géciová

Veronika Hollá

Dominika Hurtošová

Ivana Juranová

Mária Kapustová

Kamila Kernáčová

Dominika Kučerová

Jozef Luky

Adriana Machanová

Monika Mihalovičová

Kristína Palatická

Denisa Skalková

Michaela Slimáková

Marián Sobota

Sindy Tataiová

 

2.A

Soňa Barteková

Mária Brestovanská

Sabina Dubinská

Ţaneta Gagová

Lucia Hollá

Veronika Hornáčková

Simona Chrvalová

Alţbeta Jirkovská

Veronika Karkusová

Dominika Koleňáková

Terézia Koperdanová

Viktória Kováčová

Zuzana Kubačeková

Iveta Lenická

Barbora Martinkovičová

Veronika Muţíková

Simona Pešková

Zuzana Pochylá

Silvia Pristašová

Diana Slabá

Alexandra Slobodová

Michaela Soboličová

Tatiana Starinská

Barbora Švihoríková

Monika Valová

Eva Vašečková

Veronika Vetríková

 

2.K

Ivana Adampová

Sabína Baričičová

Jana Beňová

Martina Chrkavá

Monika Jakubcová

Daniel Javor

Nikola Kasznárová

Dominika Kopčíková

Jadranka Krasňanská

Iveta Kratochvílová

Zuzana Kulíšková

Gabriela Pernecká

Michaela Poláková

Tatiana Sedláková

Adela Šimonovičová

Michaela Uhrová

Kristína Valachová

Natália Vancelová

 

 

 

 

2.LV

Eliška Baláţová

Jana Hegedüsová

Alţbeta Hrnčírová

Daniela Hurbanová

Dávid Jakubčík

Ondrej Pluhár

Barbora Stopjaková

Naďa Ševčíková

Hana Šťastná

Viktória Turisová

Lenka Dulajová

Monika Hlubovičová

Katarína Horváthová

Miriam Kabátová

Daniel Kanka

Scarlett Pernecká

Veronika Selešová

Petra Ščehovičová

 

3.A

Monika Babulicová

Lenka Barošová

Veronika Blaţová

Lucia Černá

Barbora Danišová

Monika Chlebanová

Zuzana Kopúneková

Lucia Kormúthová

Andrea Králiková

Petra Kušnierová

Žofia Lipovská

Gréta Ondrušová

Dominika Pappová

Zuzana Pavlíková

Diana Péteryová

Katarína Silná

Miriama Snopeková

Renáta Šikulová

Lenka Šimončíková

Nikola Terrayová

Patrícia Tibenská

Antónia Trojáková

Patrícia Turcárová

Kristína Verníčková

Lucia Vráblová

Gabriela Zsidová

Mária Žideková

 

 

 

 

3.K

Romana Benčuriková

Lenka Gabrišová

Denis Gschwandtner

Zuzana Hallová

Lucia Kyrinovičová

Michaela Lišková

Kristijan Miloievič

Natália Nemcová

Miriam Petríková

Lukáš Pisarčík

Lenka Schmidtová

Roman Soukup

Dominika Šimková

Klára Šteruská

Veronika Tóthová

Zuzana Vavreková

Kristína Zemčíková

Lívia Žitnanská

 

3.L

Michaela Bulavová

Erika Fajnorová

Jana Hanúsková

Ivana Hrušková

Barbora Chrvalová

Karin Kalnická

Mária Kernová

Miroslava Kiššová

Monika Krištofíková

Jana Niţná

Miriam Pobiecka

Martina Siegelová

Renáta Štrbková

Ľudmila Švorcová

Eva Toráčová

Romana Vávrová

Simona Záhalková

Michaela Zacharová

 

4.A

Simona Balajová

Denisa Barcajová

Petronela Bartošeková

Mária Bošelová

Bronislava Černeková

Alica Dubcová

Miroslava Ďurišová

Katarína Godálová

Nikola Heribanová

Veronika Holazová

Edita Hřebačková

Dominika Hulmanová

Marta Jablonická

Eva Jankechová

Paulína Jurisová

Dáša Kampošová

Lucia Klimešová

Silvia Klimová

Ţaneta Kollárová

Zuzana Kučerková

Terézia Lehotová

Daniela Ondrejková

Jarmila Ondrejková

Dominika Ravasová

Martina Reptová

Dominika Škorníková

Marianna Šoková

Natália Uherová

Eva Zábojová

 

4.K

Veronika Behúlová

Hubert Dóczy

Veronika Grúberová

Petra Hrdličková

Daniel Jelemenský

Zuzana Kiczegová

Zuzana Koritárová

Adrián Krist

Edita Kschillová

Monika Lindtnerová

Adam Líška

Michaela Líšková

Gabriela Magalová

Barbora Mahdalová

Jana Mikulová

Zuzana Myslíková

Gabriela Ocharovichová

Radka Paulová

Katarína Pavlíková

Veronika Pěčková

Tamara Piačková

Kristína Revúcka

Lukáš Rigáň

Kristína Rigerová

Zuzana Sobkuliaková

Ivana Stránska

Júlia Štefeková

Barbora Trusinová

Mária Vetríková

Ľudmila Zelinková

Petra Žiaková

 

4.V

Dáša Čárska

Katarína Galovičová

Dominika Kintlerová

Martina Kohútová

Erika Lončeková

Dalibor Luz

Monika Matúšková

Lenka Olosová

Dorota Oroszová

Monika Sláviková

Barbora Uţovičová

Barbora Vinceková

Mária Vykydalová

 

 

Pred i za katedrou

PaKA Modra

Ž: „Amerika zhodila na Japonsko dve bomby - Nagasaki a Hirošima.“

 

U: „Ako sa dnes máte?“

Ž: „Zle.“

U: „Výborne!“

 

 

 

U: „Prečo mali grécki herci na tvárach masky?“

Ž: „Lebo boli hlucho-nemí.“

 

„Otvorte, prosím vás, okno, nie je tu ani molekula vzduchu!“

 

 

U: „Aké významné reformy urobila Mária Terézia?“

Ž: „Pestovala zemiaky.“

U: „Vážne? A kde? Na balkóne v Schönbrunne?“

 

 

„Nejedzte to jablko, lebo dopadnete ako Snehulienka!“

 

 

 

Program osláv 140. výročia založenia školy

 

12. 10. 2010 utorok

popoludní happening v uliciach mesta Modra

pripravila Mgr. S. Trojanovská a študenti PaKA Modra

13. 10. 2010 streda

9:00 hod. pietna spomienka pred budovou PaKA Modra

10:00 hod. Slávnostná akadémia pri príležitosti 140. výročia založenia školy pre pozvaných hostí, KDĽŠ Modra

pripravila: Mgr. S. Oškerová a kol.

11:30 hod. Otvorenie výstav v budove PaKA Modra

Výstava z histórie školy

pripravil: PaedDr. A. Herceg

Výtvarné práce študentov PaKA Modra

pripravil: Mgr. P. Šima-Juriček

17:00 hod. Slávnostná akadémia pri príležitosti 140. výročia založenia školy pre širokú verejnosť, KDĽŠ Modra

14. 10. 2010 štvrtok

od 9:00 hod. Deň otvorených dverí PaKA Modra

súťaže a program pre modranské MŠ a ZŠ

 

 

 

POĎAKOVANIE

ZA PODPORU OSLÁV 140. VÝROČIA ZALOŽENIA ŠKOLY

 

 

Bratislavský samosprávny kraj

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

Mesto Modra

MsKS Modra

SNM - Múzeum Ľ. Štúra Modra, PhDr. V. Jančovičová

Štátny archív, pobočka Modra, PhDr. J. Turcsány

PEKÁREŇ Častá

VINIFERA Modra

GOSET Modra, Ing. D. Hanula

HAMELN-RDS, a.s. Modra

Chateau Modra, a. s.

Spolok Vincúr Modra

VINKOR Vinosady

Prof. Ing. Fedor Malík, DrSc.

ELESKO, a. s., Wine park Modra

Železiarstvo Modra, p. M. Záleský

Farby-laky Modra, p. M. Šimonovič

Ko-ma-co Modra, Ing. M. Hatalčíková

Malokarpatská turistická informačná kancelária Modra

Jednota dôchodcov Modra

p. Jozef Ružek, Modra-Kráľová

p. Tomáš Michálek

 

.