História sa nemusí ukrývať iba v historických prameňoch. Niekedy ju môžeme cítiť, ovoňať a dokonca aj ochutnať. V októbri sa o tom presvedčilo 79 žiakov prvého ročníka, ktorí sa v rámci „Jablkového dejepisu“ vydali po stopách historickej pamäti a kultúrnej krajiny nášho regiónu. Počas hodiny sa žiaci zamysleli nad tým, čo znamená historická pamäť a ako sa odráža v krajine, ktorou každodenne chodíme. Jej súčasťou nie sú iba hrady, kostoly, či sochy, ale i ovocné stromy. Aj jablone môžu niesť odkaz minulosti – rastú na miestach, kde žili a pracovali naši predkovia, a niektoré z nich prežili celé generácie.
O tom, že história môže mať aj konkrétnu chuť, sa žiaci presvedčili pri ochutnávke deviatich krajových odrôd jabĺk, ktoré dopestoval a do školy priniesol ich dejepisár A. Herceg. Spolu dokázali 3 triedy zjesť vyše 8 kg jabĺk. Každú odrodu hodnotili pomocou „aplikácie“ vytvorenej priamo na hodine – podľa svojej chuti, čuchu a hmatu. Žiaci tak skúmali jablká nielen ako potravinu, ale aj ako historickú stopu. Ochutnávali odrody, ktoré mohli poznať aj ľudia žijúci v 19. či 20. storočí, no aj skôr. Boli to jablká z jabloní, ktoré si pamätali Rakúsko-Uhorsko, obe svetové vojny, svet bez internetu. Každé sústo tak bolo malým návratom do minulosti – do krajiny, v ktorej sa menili štáty, hranice, technológie, spôsob života, no chute jabĺk zostávali rovnaké.
Najviac žiakom zachutili podľa hlasovania odrody Spartan a Baumannova reneta. Jablkový dejepis ukázal, že história nemusí byť vzdialená a abstraktná. Môžeme sa jej dotknúť, ovoňať ju a ochutnať. Žiaci tak mali možnosť ochutnať históriu a kraj Malých Karpát – a presvedčiť sa, že aj obyčajná jabloň môže byť živým svedkom minulosti. Týmto spôsobom sme si pripomenuli aj blížiaci sa Deň krajových odrôd jabĺk.
PaedDr. Adam Herceg
foto: Olesia Barnych