S kamarátkou Miškou Chudíkovou zo IV.A sme dlho uvažovali, ako by sme mohli osobne pomôcť v tejto náročnej situácii, ktorú zažívajú ľudia na Ukrajine. Keď som dostala pozvanie, či by som nechcela prísť na jeden aprílový týždeň do Michaloviec do krízového centra ako dobrovoľníčka, hneď som im napísala. Po dlhšom uvažovaní o tom, ako to zvládneme so školou, predsa len sme v maturitnom ročníku, sme pozvanie prijali a zaregistrovali sa na oficiálnej stránke Dobrovoľníci na hranici. Najviac potrebovali nočné služby, tak sme si dali hneď 4 nočné po sebe. Náš čas v Michalovciach bol obmedzený a chceli sme ho využiť najlepšie ako sa dá. Keď sme prišli do centra, koordinátor nám rozdelil prácu. Obidve sme pracovali v humanitárnych stanoch, kde sa rozdávali najnutnejšie hygienické potreby, detské oblečenie a oblečenie pre dospelých. Prvá nočná bola najnáročnejšia, no s každou ďalšou službou sa to zlepšovalo. Postupne sme si našli nových priateľov z rôznych kútov Slovenska aj Ukrajiny. Niekedy naša služba pozostávala iba z rozdania úsmevu, hrania sa s deťmi, či prihovorenia sa náhodne postávajúcim Ukrajincom a Ukrajinkám. Náš zvyšný čas sme si krátili hraním kariet s vojakmi. Ku koncu sme tam chceli zostať aj dlhšie, zapáčilo sa nám to. Bohužiaľ, nemohli sme, ale rozhodne sa tam ešte vrátime znovu. V tomto čase je to pre nás to najdôležitejšie, čo môžeme urobiť. Pomáhať.
Veronika Kupkovičová IV.A