Desať minút pred druhou hodinou ráno a my vstávame z postele. Pomalé až únavné presúvanie sa na letisko Schwechat. Všade je tma a v každom z nás zakorenená radosť. Pani profesorka Monika a pán profesor Jorge netrpezlivo čakajú, kým nazbierajú svojich študentov. Vôkol je cítiť jemná panika a stres. Tí ktorí už leteli predávajú skúsenosti druhým, ktorí sa pýtali: teraz čo?, jeeežiš, čo mám robiť?!, zbalil/a som sa podľa teba dobre? Štyri hodiny ráno a tieto otázky si presúvame medzi sebou. Lietadlo má nedostatok priestoru pre naše batožiny. Ľudia sa začnú pripútavať, tak sa začneme aj my. Prídu na rad letušky, ktoré začnú demonštrovať, čo máme robiť, ak sa stane havária. Nič deprimujúce! Motory sa naštartujú, samozrejme pilot pripravený. Zrýchlia na hlasitosti. Prsty prepletené s oporou vedľa nás. Ani nevieme ako a sme v oblakoch. Z hora je vždy všetko krajšie, pokojnejšie a preto panika opadne. Pristávanie je ľahké, celkom hladké.
MADRID
Madrid má málo a pritom všetko. ( Ramón Gómez de la Serna ) Que te pasa! Materinský jazyk sa v tomto momente mení na jazyk zaľúbencov. Kráčame chodníkmi k poznaniu. Pamiatky, spomienky, stopy. Postupne sa meníme na španielsku vodu. Pramení z nás a nakoniec sa vyparí. 37 stupňov. Jorge a Monika nám dopriali voľnosť dospelosti, ktorou sme prišli až k poslednej zastávke Palacio Real. Tam sme stratili silu kráčať, ale túžba za dobrodružstvom nás neopúšťala. Na pár hodín bol Madrid náš.
SALAMANCA
Cesta v autobuse plnom spiacich ľudí. Tri hodiny a sme tam, kde to všetko začína. Batožiny v rukách a nohy nám smerujú k miestu, ktoré budeme nasledujúcich sedem dní nazývať domovom. Ubytovanie prebehlo bez problémov. Kľúčom otvoríme svoje izby, položíme batožiny, nadýchneme sa a stanú sa z nás „chicas“ a „chicos“. Sedíme za prestretými stolmi a všetci spoločne večeriame prvú večeru. V kúpeľni sa stretneme znovu. Vystriedame si úsmevy plné očakávaní a peny zo zubnej pasty. Uložíme sa do postele, zatvoríme oči a čakáme kým bude ráno a začiatok nového dňa.
13. 6. 2022
Zobúdzame sa do nového dňa plného slnka a čvirikania vtákov. Načúvame ruchu z vonka. Pozrieme sa na seba a vidíme, akí sme zničení z krátkeho spánku, no úsmev máme stále na tvári. Raňajkujeme v duchu zvláštnej radosti, ktorá v nás prevláda a prebíja všetku únavu. 9:30 sedíme v triedach, kde si prezeráme učebné pomôcky. Zvedavým pohľadom skúmame okolie a lektora, ktorý nás nešetrí svojimi znalosťami. Hola me llamo..., tengo... aňos y vivo en Eslovaquia. O jednej hodine poobede sa zas stretneme všetci na izbách, kde diskutujeme o svojich pocitoch. Niektorí sa vyberú na prechádzku a niektorí ostanú v tichosti rozjímať vo svojich posteliach. 14:30 sedíme spolu znova za prestretými stolmi a obedujeme jedlo za jedlom. Pripravení a upravení sa všetci vyberieme na prehliadku nášho týždňového miesta s názvom domov. Plaza Mayor, La Clerecía, Catedral de Salamanca... Slnko nás páli a cítime ho až pod kožou. Pomaly skrze nás preniká a my si to vychutnávame. Osem hodín večer a nás čaká Ruta de Tapas. Z jednej reštaurácie do druhej. Ochutnávka Španielska je presne to, čo potrebujeme. Nakoniec sedíme všetci za jedným stolom. Smiech, jedlo, rozhovory, fotoaparáty a my. Jeden tím prepojený skvelým duchom.
14. 6. 2022
Martes. Zobúdzanie, hygiena, raňajky, škola. Nie je to stereotyp, ako sa zdá. Každý deň je niečím iný. Náladou, úsmevom, programom, pohľadmi a rozhovormi. Učíme sa, steká z nás pot, no klíma je na každom rohu. Príjemne nám chladí jemné kvapky na tele. Ani nevieme ako a je päť hodín poobede. Prechádzame mestom a hľadíme vôkol seba. Budovy, stromy, reštaurácie, ľudia. Nič neunikne naším prenikavým očiam. Postupne začneme náš dočasný domov milovať. Navštívime las Catedrales, Huerto de Calixto y Melibea y la Cueva de Salamanca. Rufi rozpráva zaujímavosť za zaujímavosťou. Kiežby sme jej všetko rozumeli! Pani profesorka Monika nám zreprodukuje kratšiu časť. Rufi nás totižto vôbec nešetrila. Ani chôdzou. Oči nám žiaria, duša ožila. Krása nevídaná. Hltáme a zachytávame všetko čo sa len dá nasať do človeka. Múzeum je pokojnejšie, priam ani človeka. Všetci sme rozmiestnení v priestore plného umenia. Zmysly nám pracujú a my ich podporujeme na lepšiu výkonnosť. Starý pán s okuliarmi spustenými na nose, šedivou bradou a fúzmi, hľadí s prekríženými rukami za chrbtom do neznáma. Fantázia si vymyslí svoje. Nakoniec vidíme len nočnú oblohu, hviezdy a horoskop. Naše oči sa zatvoria a čakajú, kým sa znova otvoria o pár hodín neskôr.
15. 6. 2022
Hodiny komunikácie sa nám páčia najviac. Hľadať, počúvať a rozprávať. Klíma v triedach nás chladí. Cítime ju všade. Hodiny nám prídu dlhšie. Ulice lemované stromami a špecifickou architektúrou nás volajú. Chceme cítiť kultúru hlboko zakorenenú v každom z nás. Chceme sa ňou stať. Naobedovaní sa všetci stretneme v malej miestnosti na začiatku chodby. Veronika nás svojim prejavom uchváti. Občianska vojna bola a vždy bude vojnou utrpenia. Archív nám pomôže otvoriť myseľ a nazrieť, aspoň čiastočne do prežívania ľudí v danom období plného smútku a strachu. Tapiséria Pabla Picassa nám sťahuje žalúdok. Dôsledne si ju prezeráme a hľadáme v nej odpovede. S hlavami utrápenými myšlienkami, sa rýchlou chôdzou presúvame na hodinu s názvom Salsa. Čašník, ktorý nám zabezpečuje pohodlie za prestretými stolmi, má tri životy. Jedným z nich je tanec. Nájdeme si druhú polovičku a vábivo pohybujeme bokmi. Myseľ sa nám vyčistí. Trieda plná smiechu a hudby. Deň zakončíme varením. Telo sa nám zohreje a príde únava. So strachom ochutnávame, čo sme pripravili. Jedlo nám poskytne potrebný liek.
16. 6. 2022
Por favor, un café sólo, un café con leche y azúcar alebo un café sin leche. Španielčina sa k nám dostáva rýchlo. Jemné opálenie je na nás vidieť. Tik- tak a sedíme za lavicami. Gramatika je zložitejšia, ako sme očakávali. ¿Alguna pregunta? No, nada. Po škole sa ideme prejsť, no slnko nás páli čím ďalej tým viac. Voda stále so sebou. Tekutina v tele. Nachvíľu sa ocitneme v Rokforte. San Esteban nám zobral na pár minút dych. Pocit padania je len ilúzia na schodoch. Bocian je tam, kde aj my. Sleduje nás z každej veže. Chocolate con churros. Každý si sadne za stôl s výhľadom na la Plaza Mayor. Vychutnávame si slastný moment. Nastáva príprava na párty. Áno, párty. ¿Entiendes? Krásni ľudia s ešte zaujímavejšou povahou. Jedinečnosť. Tancujeme, spievame, smejeme sa, kričíme a predovšetkým žijeme pre danú chvíľu. Všetci spolu na jednom mieste plnom lásky k Salamance. Jedna hodina ráno, chodba je rušná a my s ňou. Noc a deň, nezabudneme na teba!
17. 6. 2022
Posledná hodina. Posledné učenie. Posledná otázka a posledná odpoveď. Niektorí sa tešia, niektorí majú divný pocit. Opakujeme a precvičujeme. Nakoniec darček a poďakovanie. Gracias por todo. ¡Adiós! Zošity odložíme, oblečenie, ktoré ešte zostalo vyberieme. Prechádzka za poobedného slnka. Už sa neuvidíme. No niekedy si možno povieme ¡Hola! El botón charro. Stred Salamanca, neskôr ochrana. Abanico na pamiatku. Gincana, ktorá nám osvieži pamäť. Rozdelíme sa do skupín a hľadáme odpovede na otázky, ktoré sa nachádzajú niekde v našej hlave. Pýtame sa okoloidúcich, pýtame sa internetu. Niekedy aj seba samých. Víťazi získali výhru. Večer máme voľný, preto sa vyberieme do ulíc života.
18. 6. 2022
Vstávame skôr, ako obvykle. Raňajky 7:15, odchod 8:00. Smer Segovia a Avila. Nové mestá, noví ľudia, nové pamiatky. Segovia, si nádherná. Kráčame po tebe, zastavíme sa a naše oči padnú na spiacu ženu, ďalej od teba. Smerujeme k palácu Alcazar. Neskôr už len rozchod a my, rozdelení v skupinkách. Zastávky v obchodoch, na káve, obede. Krk nás bolí z pohľadu na mestské múry. Nakoniec sedíme na svojich miestach a smerujeme do Avili. Pokoj, rozmanitosť a jedinečnosť. Vietor fúka a stáva sa našou súčasťou. Katedrála je prázdna. Nikde ani nohy. Avila si nedotknutá. Spoločná fotka s názvom mesta a výhľadom. Potom už len autobus na ceste. Všetci usadení za prestretými stolmi večeriame poslednú večeru. Niektorí sa balia hneď po príchode, druhí zas pred spaním. Lúčime sa s minulosťou a prítomnosťou. Stretneme sa na terase. Sviečky pripravené, balóny tiež. Všetko najlepšie Body!
19. 6. 2022
Tri hodiny ráno. Deň, ktorý by sme chceli ešte odložiť. Batožiny pred internátom s názvom Mester. Dlhé a únavné kroky k autobusu. Ulice sa s nami v tichosti nelúčia. Dopriali nám odchod spevu. Ešte jeden pohľad na náš dočasný domov a oči sa nám zatvoria. Sme na letisku. Batožiny dôkladne skontrolované a my samozrejme tiež. Chorizo cestuje s nami. Lietadlo je plné, no miesto pre batožiny máme. ¡Te extraňaré Espaňa! Tvoja krása sa dotkla nás a my teba. Spomínaj na nás, ako na študentov, ktorým si dopriala cítiť tvoju lásku. Pristávanie je drsné, celkom plné obáv. Sme na mieste, kde sme sa všetci stretli dobre naladení a nadšení novým dobrodružstvám. Teraz utekáme, aby sme stihli odvoz domov. Salamanca, mala si si nás nechať!
Autor: Vanessa Mikulášková (III.A Stredná pedagogická škola, Modra)
